Bytosti prírody I
Keď sa semienko premení v rastlinu, pokladáme to za „normálne“. Ale prečo vlastne? Pretože tento dej môže ľudstvo pozorovať už celé tisícročia. Semienko zapadne do pôdy a vyvinie sa z neho rastlina. Presne tak! Je to úplne „normálne“. A aj tak je to zázrak. Ako inak nazvať dej, kedy z kôstky čerešne vyrastie strom? Ak pozorujeme vonkajšiu formu, nemajú obe štádiá vývoja čerešňového stromu nič spoločné: malá, sotva viditeľná kôstka a veľký strom s listami, kvetmi a plodmi. Ako je možné, že sa kôstka premení na strom? Kto spôsobí tento zázrak? Musí tu byť predsa ukrytý nejaký tajomný zákon života. Ale kto je vykonávateľom tohto zákona? A kto dohliada na jeho pôsobenie?
Sú to prírodné bytosti, ktoré sa starajú o to, aby sa stále znovu uskutočňoval tento magický akt premeny semena na strom! Nespočetné tvory pracujú spoločne na tom, aby sa zelený šat našej matky Zeme rozžiaril.
O nich a tiež o ostatných druhoch bytostí prírody tu bude reč.
Rada by som hneď na počiatku objasnila, čím táto kniha nie je. Nie je encyklopédiou prírodných bytostí, kde nájdete zoznam a popis všetkých existujúcich druhov. V žiadnom prípade neusilujem o úplnosť, ale popisujem z veľkého počtu druhov tie, ku ktorým sa cítim byť najviac priťahovaná a kde smiem tiež prežívať najhlbšie priateľstvá – priateľstvá, ktoré sa zrodili zo spoločných zážitkov. Napríklad veľmi milujem bytosti vody a práve tak milujú oni mňa a rady ma vyhľadávajú. Naproti tomu bytosti zeme na mňa nepôsobia tak príťažlivo a ani škriatkovia sa ku mne príliš nehrnú. To je ale naskrze prirodzené a nikoho z nás to netrápi.
Tento výber nie je hodnotením, pretože všetky druhy majú svoju úlohu v spoločenstve živých bytostí. Sú ale oblasti, v ktorých sa človek cíti ako doma a na zachvievanie ktorých je zvlášť citlivý.
Už roky si robím poznámky o stretnutiach s dévami stromov, elfami kvetín, s bytosťami vody a s veľkými elfami hôr a morí. Popisy príhod a reprodukcie rozhovorov sú preto do všetkých detailov autentické. Čo sa týka rozhovorov, ide o záznamy priamo z miesta, kde boli vedené. Ak vám teda bude niekedy v opustenej vysokohorskej oblasti nápadná žena, ktorá s poznámkovým blokom na kolenách sedí sama uprostred krajiny, striedavo horlivo píše a potom sa opäť fascinovane díva do vzduchu na určité miesto, kde vy nevidíte vôbec nič a pôsobí pritom šťastne – tak to som ja… A keď hovorím „sama“, ide len o prechodný stav, pretože Gerhard, ten obdivuhodný muž po mojom boku, bezpochyby práve zmizol za najbližším skalným výstupkom, pretože tam objavil nejakú jedinečnú prírodnú bytosť…
Komunikácia s prírodnými bytosťami prebieha nielen slovami a gestami, vnímateľnými našimi bežnými zmyslami, ale i prostredníctvom pocitov a obrazov, ktoré si môžeme podobne ako určité zachvievania navzájom sprostredkovať. Keď teda nájdete v texte poznámku: „elf mi ukázal obraz nočnej krajiny…“, nie je tým mienené, že mi predložil fotografiu alebo olejomaľbu, ale že mi sprostredkoval vnútorný obraz.
Pokiaľ ide o pomenovanie popisovaných bytostí, pokúšam sa nájsť jasné a jednoduché slová, vystihujúce pokiaľ možno niečo charakteristického: lesní elfovia, vodné víly, veľkí elfovia, elfovia poľných plodín, dévovia stromov… Slovo „déva“, používané v súvislosti s bytosťami stromov rovnako ako výraz „elf“, je zo sanskrtu a znamená „jasne žiariaci“.
Toto označenie môžeme brať tiež ako charakteristiku celej úrovne bytostí prírody, o ktorých je tu reč. Sú to svetlé, čisté tvory, ktorí oddane plnia svoju úlohu, ktorej prostredníctvom sa podieľajú na živote našej planéty. Existujú prirodzene i úplne iné bytosti – o tom nie je pochýb! Od vyššie spomenutých dévov sa ale určite môžeme naučiť omnoho viac, než od tých skôr tupých, temných, zvieratám podobných postavám, ktoré majú v ríši prírody tiež svoje miesto.
Dévovia, teda svetlí elfovia, majú napospol podobnú postavu ako ľudia, jedinú výnimkou je rybí chvost niektorých vodných panien.
Na záver ešte jeden technický detail: milá čitateľka, milý čitateľ, rozhodla som sa oslovovať vás „ty“ a dúfam, že súhlasíte. Pokiaľ nie, prosím o porozumenie, ale nemôžem na tom, žiaľ, nič zmeniť. Kniha je vytlačená a dévovia nás tiež oslovujú „ty“. Déva stromu sa neobracia na človeka, ktorého by rád zavolal slovami: „Pani Dr. Maierová, pristúpte, prosím, bližšie…“, ale priateľsky povie: „Poď sem!“ V ríši prírody sú si všetci rovní a navzájom spojení. A tak by som teda tento zvyk rada zachovala i v nasledujúcom texte, pretože je to elfom primeranejšie.
A na záver jedno naliehavé prianie, ktoré majú elfovia v súvislosti s touto knihou: dôrazne a tak, aby to nebolo možné prepočuť, by som rada povedala, že stretnúť sa s prírodnými bytosťami môže každý, kto si to naozaj praje a kto je pripravený za určitých okolností tiež trochu cvičiť. V žiadnom prípade nie sú tieto stretnutia vyhradené len výnimočne nadaným, zatiaľ čo ostatní sú odsúdení iba k rezignovanému povzdychu „ako rád by som to robil tiež!“ Keby si teda tak rád, tak to jednoducho urob! Hoď naraz cez palubu všetky myšlienky, ktoré ti v tom bránia, ako „to nemôžem, to nikdy nedokážem“. Je predsa tou najprirodzenejšou vecou na svete, že by sa človek rád stretol so svojimi jemnohmotnými priateľmi, ktorí sa starajú o krásu a harmóniu v prírode. Na nasledujúcich stránkach nájdeš mnoho pokynov, ako začať. Nie vo forme konkrétnych cvičení typu: „Polož ruky meter päťdesiat vysoko na kmeň stromu a približuj svoje čelo rýchlosťou päť centimetrov za sekundu.“ Dávam ti radšej voľnosť nájsť si svoj vlastný štýl, pretože tak môžeš dospieť k vlastným záverom: „Aha, takže tak to majú elfovia radi, snáď aby som to teda tiež tak skúsil!“
Prírodné bytostí sa už na teba tešia!
Z knihy: Ruis Margot, Bytosti přírody – Setkání s přáteli člověka
Vydavateľstvo: Integrál Brno, 2004
Preklad z nemčiny: Zdeněk Křivka
Z českého jazyka preložil: Svätoboj
Úprava a doplnenie by Peter & Spol