Bytosti prírody II
Ak chceš vstúpiť do ríše prírodných bytostí, potom sú pre prvé pokusy o kontakt najvhodnejšie stromy. Strom stojí trvale na jednom mieste a neutečie, ani sa neschová, ako to môžu urobiť napríklad elfovia vody. Má tiež silné energetické vyžarovanie, ktoré môže takmer každý bezprostredne pocítiť. So stromami preto môžeš nádherne cvičiť rozvíjanie svojho jemného cítenia. Podnety k tomu sú uvedené ďalej.
Dévovia stromov sú ľuďom priateľsky naklonení a majú radosť z toho, keď s nimi chceme nadviazať spojenie. Teší ich, že existujú ľudia, ktorí veria, že tu sú a ďakujú im za ich prácu – veď čím by bol náš svet bez toľkých nádherných stromov! Vďačnosť a láska, tieto pozitívne, tvorivé zachvievania im robia dobre a robia ich šťastnými.
Elfovia stromov sú obdivuhodnými priateľmi. Je jedno, či sa cítiš pri svojom putovaní prírodou priťahovaný nejakým stromom a uzavrieš s ním priateľstvo, alebo stojí v tvojej záhrade a ty ho už dlho poznáš. Nezáleží teda na tom, či je to nový, alebo dôverný starý priateľ. Elf sa ti bude plne venovať, otvorí sa ti, vycíti, čo práve v danom okamihu potrebuješ a pokúsi sa ti to dať. Nie je to krásna definícia priateľstva? Pre elfov je prirodzené darovať nám také priateľstvá, ak sa im zodpovedajúcim spôsobom priblížime. Všetko, čo k nim necháme v láske pritekať, prúdi zosilené od nich späť k nám, takže týmto spôsobom uvedieme do chodu kolobeh, ktorý v najhlbšom zmysle slova obohatí všetkých zúčastnených.
Dévovia stromov môžu mať mužskú i ženskú podobu. Môžu byť mladí i starí, nežní i plní sily, veľkí, veľmi veľkí, malí a krehkí, radostní, majestátni, štíhli i guľatí, naklonení kontaktu alebo uzavretí. Škála ich telesných i charakterových foriem je naozaj široká, pričom strih i farby ich oblečenia, stavba tela, farba vlasov i účes, rysy tváre i ich vyžarovanie majú individuálny ráz a viditeľne sa od seba líšia.
Elfovia mladých stromov sú malí a nežní, ich veľkosť zodpovedá veľkosti stromu. Najprv vyzerajú ako deti, spolu so stromom rastú a prežívajú tak mladosť a neskôr i zrelosť. Staré a silné stromy chránia veľké, dôstojné postavy, ktoré však môžu vyzerať podivuhodne mlado v porovnaní s vekom stromu. Déva sto rokov starého stromu nevyzerá ako storočný človek! Pre čas platia v ríši elfov iné zákony než u nás. Často sa prihodí, že nám z obrovského, mocného stromu žiari v ústrety – podľa ľudských merítok – atraktívna štyridsiatnička. Určite má ale dostatočnú veľkosť – ako veľmi vysoký človek, preto dva a pol až tri metre vysoké postavy nie sú u starých stromov výnimkou.
Rozdiel medzi mužským dévou a ženskou dévou nie je, pokiaľ ide o vyžarovanie, často nijak veľký, naopak obaja skôr splývajú. Existujú ženy, ktoré vyžarujú doslova obrovskú silu a muži, ktorí sú neuveriteľne jemní. Nedomnievaj sa teda, keď máš pred sebou strom so silnou aurou, že musí bezpodmienečne patriť mužskému dévovi. Stromy so silným materským vyžarovaním však väčšinou majú ženskú dévu.
Mužskí elfovia stromov nie sú vždy tak ľahko opticky rozlíšiteľní, pretože niektorí z nich, podobne ako ženské dévy, radi nosia dlhé odevy a vlasy po ramená. Naviac je v týchto prípadoch ich zachvievanie zvlášť jemné. Svet žien je možné rozpoznať omnoho ľahšie. Napomáhajú tomu detaily – veľmi dlhé vlasy, zvláštne účesy ako uzly, vrkoče atď., šaty s výrazne ženským strihom – úzky pás, bohaté sukne, priliehavé rukávy, výstrihy – a takisto mäkké, ženské ťahy v tvári. Prirodzene úplne nezameniteľný je vzhľad niektorých zvlášť starších dévov: mohutné biele fúzy nenechajú nikoho na pochybách!
Otázka mužských alebo ženských znakov určite nemá medzi dévmi stromov tak ústredný význam, aký sa tomu prikladá v ríši ľudí. Neuplatnil sa tu totiž ľudský rozum, ktorý tak rád triedi, rozdeľuje, posudzuje. Mužský a ženský pól tu nie sú prísne oddelené, ale sa navzájom prenikajú a doplňujú. To sa síce u ľudí deje tiež, ale len máloktorí sú si toho vedomí.
Ženské a mužské prírodné bytosti vykazujú v krásnej samozrejmosti také vlastnosti, ktoré sa u nás jednostranne prisudzujú jednému pohlaviu a u druhého sa považujú skôr za nevhodné. Existujú teda dynamické ženy a nežní, láskaví muži, pričom ženy majú vo vnútri vrelé srdce a muži silu. Nachádzame tu teda nádherné zmiešanie jin – jangových kvalít.
Sem tam sa tiež môžeme stretnúť s elfami stromov, ktorých pri najlepšej vôli nie je možné priradiť k žiadnemu z oboch pohlaví. Mužské a ženské sa u nich vyskytuje v rovnakej miere, čo sa prejavuje i v ich vzhľade – sú to androgénne (obojpohlavné) bytosti, ktoré vyrástli nad pohlavnú polaritu.
V ríši dévov stromov je úplne samozrejmé, že ženské dévy i mužskí dévovia majú rovnaké úlohy, práva a možnosti, pretože s pohlavím nie je spojené žiadne hodnotenie. Bytosti elfov nie sú viazané zovňajškom, ale hľadia hlbšie.
Jednu z ich predností by som obzvlášť rada vyzdvihla: sú medzi nimi veľkolepí liečitelia! Keď nás sužuje nejaké telesné utrpenie alebo duševná bolesť, dévovia stromov vidia, čo nás trápi a v mnohých prípadoch sa nám pokúšajú pomôcť. Môžu zasiahnuť na jemnohmotnej úrovni, odstrániť tam rušivú energiu a na jej miesto nechať prúdiť obnovujúce zachvievanie. Je to koniec koncov rovnaký spôsob, aký sa používa pri čistení aury a čakier. V prípade núdze však býva v dosahu skôr nejaký strom než človek, ktorý vie pracovať s energiou; potom neváhaj poprosiť o pomoc bytosť stromu – keď budeš mať šťastie, prežiješ niečo nezabudnuteľného.
Moja prvá skúsenosť tohto druhu bola naozaj pôsobivá. Urobili sme si malý výlet do Viedenského lesa, pričom mi radosť z prírody už niekoľko dní kazila škaredá bolesť v krížoch. Na okraji malej čistiny nápadne vynikal obzvlášť pekný, silný dub, tak sme sa zastavili, aby sme ho pozdravili. Déva vyzeral asi ako päťdesiat ročný veľký muž so šedohnedými, po ramená dlhými vlasmi. Na sebe mal nenápadný, zemito sfarbený odev. Jeho vyžarovanie – zmes koncentrovanej sily, srdečnosti a priateľskej otvorenosti – boli veľmi príťažlivé.
Prijala som jeho pozvanie a pristúpila bližšie. Položila som ruky na kmeň a nechala nimi prúdiť zachvievanie radosti, lásky a vďaky. Potom som sa oprela o kmeň chrbtom a cítila, že elf stromu stojí za mnou, objíma ma a zahaľuje svojou energiou.
Keď som sa ho spýtala, či by mi mohol pomôcť s mojou bolesťou v krížoch, otočil ma, predklonil dopredu a začal niečo odstraňovať z môjho chrbátu. Vyzeralo to ako nejaký spletenec, bolo to však elastické a dosť húževnaté. Hustá vrstva toho sedela v oblasti bedrovej chrbtice, slabší výbežok sa ťahal po chrbte nahor. „To si toho pekne nazbierala,“ komentoval môj stav elf stromu, zatiaľ čo pracoval na odstraňovaní „spletenca“. Potom vzal do dlaní tmavozelenú tekutinu, chvíľu trel dlaňami o seba a potom ich namieril na môj chrbát. Tam to vzbĺklo a ja som pocítila úľavu. Túto procedúru opakoval viackrát.
Pri rozlúčení mi radil, aby som ani v myšlienkach nepovažovala chrbticu za chorú, inak by sa spletenec opäť vytvoril. Poďakovala som dévovi stromu. Poďakovala som dévovi stromu za jeho pomoc a vrátila sa do svojho hrubohmotného tela, pritlačeného ku kmeňu. Tomu sa medzitým darilo oveľa lepšie. Zatiaľ čo predtým som sa mohla pohybovať len opatrne a nemotorne, tancovala som teraz lesom plná radosti. Nezostalo pri jedinom liečení, ktoré som od elfa stromu mohla zažiť, ale toto z nich bolo najpôsobivejšie.
V iných prípadoch sa mi tak rýchlo neuľavilo, pretože sa odo mňa vyžadovala podstatne väčšia spolupráca. Tak vznikol z jednej prosby o pomoc dlhodobý pracovný program, pričom moje duchovné vedenie a zúčastnený déva stromu v nádhernej svornosti striedavo stanovovali jednotlivé postupy, vzájomne sa pri tom doplňujúc. To je síce niekedy celkom náročné, ale v najhlbšom zmysle liečivé.
Na záver tejto kapitoly by som rada tlmočila slová dévu jedle, ktorý vyzýva ľudí, aby si na prírodu urobili čas, aby ju vnímali jemnejšími zmyslami a nepovažovali ju za „športové náradie“, či za kulisu pre cestovanie, horolezectvo alebo jógu. „Ľudia sa pomiatli. Prírodou sa len slepo ženú. Čo získajú, keď behajú z jedného miesta na druhé a zase späť? Hýbu iba telom, inak nič. Nevnímajú to, čo ich obklopuje, necítia nič z toho, čo žije okolo nich. Kedy sa ku mne niekto posadil na tak dlho ako ty? Je pekné, keď sa s nami niektorí ľudia pokúšajú nadviazať kontakt. Mohli by sme si navzájom tak mnohé odovzdať!“
Že sa posledná výpoveď zhoduje zo skutočnosťou, smiem už roky znovu a znovu prežívať. Pre oboch, dévu i človeka, je stretnutie láskyplnou výmenou, radosťou i obohatením života.
Možno by si si nemal pri budúcom putovaní stanoviť nejaký konkrétny cieľ, či už je to chata alebo vrchol, ale len „ísť do lesa“ a všetkými zmyslami vnímať to, čo ťa obklopuje. Dopriať si čas na dívanie, načúvanie, na obdiv, i na to, že sa na dlhšiu dobu posadíš ku stromu, ktorý ťa pritiahne! Potom možno prežiješ, čo mienil déva slovami: Mohli by sme si navzájom mnohé odovzdať!“
Z knihy: Ruis Margot, Bytosti přírody – Setkání s přáteli člověka
Vydavateľstvo: Integrál Brno, 2004
Preklad z nemčiny: Zdeněk Křivka
Z českého jazyka preložil: Svätoboj
Úprava a doplnenie by Peter & Spol