O nás
Nadprirodzeno neexistuje. Existuje absencia poznania.
Sme pútnikmi medzi svetmi ducha a hmoty,
svetla a temnoty.
Sme médiom Mocných – tých, čo nebesám vládnu, aj tu na Zemi,
ako to zo Stvoriteľa pramení.
Vedz, že tak ako my, aj Ty sám si pútnikom
vo vesmírnych diaľavách rozprávkových,
do ktorých bránu vždy otvára len ten Mág vnútorný,
ktorý nikdy nespí, keď Luna, slnko noci, vládne hviezdami.
Ak si stratený v snoch, my sme v nich bdelí,
ponárajúc sa do vôd odvekej múdrosti,
odhaľujeme skryté magické sily, zákonitosti.
Bo čarovanie sa z moci Vyššej súčasťou našou stalo,
radi sa s Tebou podelíme o jeho mocné čaro.
vnuknuté v tranze
Vítaj v našom Univerze!
Neúplný človek vzýva Stvoriteľa. Celistvý sám seba ako ducha, ktorý je Jeho súčasťou.
Webová lokalita, ktorú si práve navštívil, sa zaoberá duchovnom a mágiou a plnohodnotne poslúži predovšetkým tým, u ktorých evolúcia ducha v priebehu množstva inkarnácií, ako aj ich vývoj duše v rámci inkarnácie súčasnej, dospela až do štádia prebudenia záujmu o záležitosti spirituálne.
Rád by som návštevníkov stránky upozornil na fakt, že na tejto platforme sa nebudeme zaoberať žiadnymi náboženstvami, pretože tie sú postavené na dogmách znemožňujúce spoznávať skutočnú povahu Univerza, čo sa dá len spôsobom slobodného prístupu k sebapoznaniu a tým pádom k pochopeniu fungovania princípov, ktoré vzišli zo Všetvoriacej Inteligencie.
Architektúra *duchovna, ktorú aplikujeme, je hermetizmom a šamanizmom bežne akceptovaná a vychádza predovšetkým z vlastnej dlhodobej praxe. Čo sa mágie týka, jej hnacím motorom je uvedená forma duchovna a tak ako u nej, aj tu sa jedná o jednoduchý a vysoko efektívny koncept, ktorý sme nazvali astrálnou mágiou. Jej podstata vychádza zo šamanizmu, ktorý je rovnako výhradne **astrálnou záležitosťou. Medzi uvedenými rýdzo astrálnymi konceptami však môžu vzniknúť určité rozdiely. Šamanizmus je známy tým, že vo svojej mágii uplatňuje inteligenciu, moc a silu duchov-spojencov a šaman, pokiaľ sa realizuje v koncepte ***cestovného šamanizmu, vždy ako primárnu techniku volí mentálne alebo astrálne cestovanie, čomu sa zvykne hovoriť cestovanie šamanské. Spomínam aj inde, že šaman v rámci šamanského univerza cestuje do troch hlavných metafyzických svetov, ktoré nazývame Svet stredný (verná kópia súčasnej fyzickej reality spolu aj s jej obyvateľmi), Svet dolný (prekrásne divoké prírodné scenérie akoby z čias, kedy na Zemi ešte ľudia neboli, bohato obývané prírodnými duchmi, odkiaľ pochádzajú aj naše silové zvieratá) a napokon Svet horný, krajina nadpozemských scenérií, oblasti akoby z nádherných snov, raj obývaný duchovne vyspelými bytosťami, odkiaľ pochádzajú aj naši šamanskí učitelia a kde pobývajú aj duchovní majstri a mágovia po ukončení svojej pozemskej inkarnácie, ako aj naši duchovne vyspelí predkovia. A je toho všetkého ešte oveľa viac.
Duchovne osvietený človek je duševne vyrovnanou osobou. A len taká môže prevádzať okultnú mágiu, ktorá nepredstavuje žiadnu náhradu terapie, aj keď terapeutický účinok mať môže. Pokiaľ mágiu, ako aj zmenené stavy vedomia, cvičí duševne nespôsobilá osoba, môže si tým ublížiť.
Môže sa stať, že osobe, usilujúcej sa o šamanskú mágiu, sa nemusí dariť spojenie s duchmi nadviazať. V tom prípade nemusí koncept duchov-spojencov dočasne používať a namiesto toho sa môže zamerať na techniky astrálnej mágie ako takej. No je tiež možné vydať sa cestou západnej rituálnej mágie, ktorej prioritou je získanie osobnej moci a v rámci nej duchov oslovovať a prikazovať im, viesť k spolupráci. Títo mágovia sú však oproti šamanom v tej nevýhode, že aj keď sa im podarí nadobudnúť nejakú tú osobnú moc, tá nikdy nebude natoľko konkurencie schopná, aby moc duchov-spojencov prekonala. Či už pôjde o astrálne cestovanie alebo magické úkony, mág sám osebe (pokiaľ nie je na úrovni toho schopnej) nie vždy dokáže všetky problémy vyriešiť s takou gráciou a efektivitou. Napokon, aj šamanskí mágovia či čarodejníce napriek tomu, že používajú moc duchov-spojencov, svojou praxou časom rovnako získajú obrovskú osobnú moc, a to aj napriek tomu, že o ňu v primárnom zmysle neusilujú a spočiatku operujú mocou svojich duchovných spojencov, ktorí tvoria ich alter-ego. Myslím, že toto sú vskutku dobré atributy pri výbere svojej magickej cesty a minimálne poskytujú indície na zváženie.
Ďalší problém, ktorý môže nastať v aplikovaní šamanskej mágie (ale tu už aj v rámci mágie astrálnej) je zvolenie si za primárnu techniku astrálne cestovanie. Áno, je to síce jedna z najúčinnejších techník vyššej mágie, avšak problém tkvie v tom, že ju drvivá väčšina mágov na svoj mentálny povel „tu a teraz“ jednoducho 4*nezvládne!
Práve preto mágovia, ktorí sa „cestovania“ vzdať nechcú, namiesto astrálej projekcie radšej siahajú po projekcii 5*mentálnej. A pokiaľ nezvládnu ani tú, prechádzajú na približne rovnako účinné a efektívne techniky predstavivosti, ktorými sú vizualizácia a imaginácia. Ešte spomeniem, že uvedené rýdzo astrálne techniky možno doplniť o prvky 6*fyzickej rituálnej mágie či ne-šamanského čarodejníctva, čo znamená využitie hmotných magických predmetov. Túto mágiu sme nazvali mágiou hybridnou.
Každého, kto sa podujme na cestu získania osobnej moci na základe duchovnej a okultno-magickej praxe skôr-neskôr začne ohrozovať inflácia (nadutie) materiálne orientovaného ega, ktorej mnohí zvyknú podľahnúť. Príčinou je sebastredne orientované ego, ktoré je doma tu vo fyzickej realite a tvárou v tvár metafyzickému prostrediu sa cíti existenčne ohrozené. Hlavnou zbraňou tohto ega je emocionálna myseľ, pomocou ktorej sú prieniky z oblasti astrálneho sveta prostredníctvom transcendentálnej praxe definované len skrz šablónu dovtedajšieho spôsobu vyhodnocovania udalostí a všetko to, čo je materiálnej mysli predkladané z oblasti transcendentna, ovládnuť nevie a preto tieto nové idey sofistikovaným spôsobom eliminuje. A aby toho nebolo málo, je zistené, že počínanie mysle (ako novovznikajúcej tak tej starej materiálnej) pozorujú metafyzické persony, ktoré v čierno-bielom prevedení poznáme ako „anjelov“ a „démonov“. Čo sa „démonov“ týka, tí sa delia na „vnútorných“ a „vonkajších“:
- vnútorní démoni (mentálno-emocionálne kvality materiálne orientovaného ega – u žien to môže byť takzvaný Modrofúz) sa snažia naše duchovno-magické aktivity podchytiť a dostať pod svoju kontrolu.
- 7*vonkajší démoni zase predstavujú autonómne astrálne entity, ktoré mnohokrát nadväzujú na počínanie démonov vnútorných, čím ich v podstate podporujú až napokon ich vstrebú a telo obete v terminálnej fáze (v psychosomatickom zmysle) úplne ovládnu, čomu hovoríme posesia. Spočiatku však ide o vplývanie na diaľku mimo energetický systém (vnútorný astrál) obete, ktoré nazývame opresiou a obsesiou.
Pokiaľ novovznikajúce vedomie adepta na duchovno a/alebo mágiu včas nerozpozná signály upozorňujúce na fakt, že jeho vývoj je ešte stále pod nadvládou starého nadutého ega, mladá duchovno-magická osobnosť postupne a definitívne o svoju dovtedy nadobudnutú duševnú silu a moc prichádza a rovnako šaman o svojich duchov-spojencov, čo je v podstate to isté.
Duchovno-magický progres nie je založený na dosiahnutí nejakého cieľa. Stále ide len o vývoj a skutočným cieľom sa stáva Cesta, ktorú si musíš odkráčať sám. A pamätaj, tvoje „hriechy“ nikto nikdy nevykúpi tak, ako to hlásajú niektoré náboženstva, založené na nezmyselných dogmách s cieľom manipulovať masy.
Pokiaľ sa pre ten ktorý duchovno-magický smer len rozhoduješ, je dobré si uvedomiť svoje objektívne a subjektívne možnosti a pochopiteľne, mal by si už aký-taký prehľad v danej oblasti mať. Pokiaľ nie, táto webová lokalita ti všetky potrebné informácie poskytne. A pokiaľ cítiš potrebu sa s niekym o svojom smerovaní poradiť, daj si pozor na už praktizujúce osoby, ktoré môžu mať tendenciu odporúčať ti to, čo sami robia bez ohľadu nato, k čomu prirodzene inklinuješ ty. Dávať pozor si treba predovšetkým na „slniečkových ezoterikov“, náboženských fanatikov a šarlatánov, ktorí sa snažia do svojho košiara privábiť nové ovečky.
Viera v niečo a vrámci nej utkvelá predstavivosť sú veľmi mocnou mágiou, ktorú mnohí nevedome robia. A pokiaľ ide o vieru, ktorá nezrkadlí reálne fakty, ide o mágiu proti sebe samému. Šamanizmus učí, že viera je zlá, pretože manipuluje myseľ a podstatu fungovania Stvorenia nám neodhalí, naopak, môže nás ľahko zaviesť. Jedinou cestou k poznaniu pravdy je vlastná alebo kolektívna transcendentálna prax s vedeckým výkladom jej obsahu. Všetko ostatné môže byť klam.
Ak sa napokon pre jedno z duchovno-magických smerovaní rozhodneš, maj na pamäti fakt, že ak dvaja robia to isté, nikdy to nie je to isté. Znamená to, že súpútnici môžu pri rovnakej praxi docieliť rozličné výsledky. Je to preto, lebo každý z nás predstavuje psychickú architektúru definovanú jedinečnými psychickými kvalitami a konštitúciou, čoho ortodoxnou súčasťou je stav karmy, ktorá mnohé naše snahy a zámery dokáže spoľahlivo determinovať. Ale o tom je tá Cesta.
Získané informácie z tejto webovej lokality je vhodné doplniť kvalitnou literatúrou, z ktorej niektoré tituly uvádzame v článku Odporúčaná magická leteratúra. Ale opäť, radi by sme uviedli, že
- štúdium akejkoľvek kvalitnej literatúry bez adekvátnej odozvy v podobe praxe nevedie v zmysle duchovo-magického progresu nikam. Inými slovami povedané, nedocielite okultné schopnosti a tým pádom nezískate empirické poznatky zo zmenených stavov vedomia, ktoré sú pre pochopenie princípov fungovania Vesmíru vrátane premeny seba samého strategické.
Na strane druhej
- intenzívne nacvičovanie tranzu každému umožní metafyzickú silu Vesmíru uchopiť a použiť v zmysle vlastných zámerov, ktoré sú, ako sme dali do súvisu vyššie, zároveň zámermi Stvoriteľa a otvoriť tak bránu k sebarealizácii a okolitý svet tak postupne, step-by-step, pretvoriť na svoj obraz.
Až potom sa dostaví „aha efekt“ z 10*poznania, že všetko je napokon úplne ináč v dovtedy nepoznanom zmysle. A jedine s tým príde osobná sloboda a uzdravenie sa, či upevnenie zdravia, v psychosomatickom kontexte.
Ako pristupovať k tematickým článkom?
V prvom rade by som rád návštevníkov stránky upozornil na fakt, že články na stránke zverejnené pozostávajú z obsahov, ktoré sú kombináciami ako vlastnej transempirickej praxe, tak názorov všeobecne uznávaných kapacít okultizmu a nemateriálne zmýšľajúcich vedcov. Texty však primárne pozostávajú z myšlienok, ktoré boli v čase tranzu, ako sa hovorí, stiahnuté z Astrálu. V mojom prípade ide o druh intuície – 9*jasnovedenie.
Texty článkov pozostávajú z takzvaných živých textov. Ide o to, že buď celé články alebo len ich časti sa niekedy aktualizujú, pretože veci sa časom vyvíjajú a staršie myšlienky, ako aj transcendentálne skúsenosti, je preto nutné buď doplniť alebo úplne nanovo popísať tak, aby z nich nevznikali náboženské dogmy. Tento postup umožňuje napokon priblížiť sa tradíciám predávania transcendentálnych empírií ústnym podaním tak, ako to po celé veky praktizovali, a dodnes praktizujú, indigénne spoločenstvá.
Ako som už spomenul, články nielen s okultnou tematikou sa spravidla tvoria v miernom tranze, teda v hlbšej uvoľnenosti. Preto ich najlepšie pochopíš vtedy, ak k nim budeš pristupovať v podobnom stave. Pokiaľ si teda nejaký text prečítaš bez posudzovania rozumovou či školnou mysľou alebo „sedliackym rozumom“, zaznamenáš ho vo forme, ktorá sa najviac približuje rozpoloženiu, v ktorom sa v čase písania autor nachádzal.
Naviac, je dokázané, že ak sa čomukoľvek budeš venovať v zrelaxovanom stave vedomia, zapamätáš si toho, v porovnaní s účasťou napätej mysle, až o 50% viac. Vtedy zo svojho nadvedomia zaznamenáš nové inšpirácie v oveľa intenzívnejšej forme, pričom uvoľnená myseľ je súčasne liečivým procesom. Ľahký tranz Ti tiež v oveľa väčšej miere umožní čítať „medzi riadkami“, čo je práve častým kritériom pre pochopenie textov s duchovnou tematikou. Úporná snaha, teda vyvíjanie tlaku na vedomie v akomkoľvek zmysle, vždy vyznieva kontraproduktívne. Uvoľnenosť je mágiou samou osebe.
Na záver ešte zmienka o tom, že niektoré významy sa v jednotlivých článkoch často opakujú. Je to tak preto, lebo sú pre duchovný a magický rast obzvlášť dôležité a predstavujú podstatu, ktorú treba pochopiť a uviesť do života. Získané teoretické a praktické zručnosti, ktoré sme zhrnuli do Zlatého kľúča, sú základným predpokladom k transmutácii osobnosti, čo je zase podmienkou toho, aby si sa stal astrálnym cestovateľom s veľkým „C“ alebo mágom s veľkým „M“.
Takže, veľa šťastia Ceste svojej!
Dodatky
*)Architektúra nášho duchovna okrem iného spočíva o uvedomení si existencie bytosti, ktoré zrovna dobrými nazvať nemôžme. Ide jednak o bytostí démonické, stvorené ako protiváha tým anjelským a jednak o výslovne existencie zlovoľné, ktoré z pohľadu vyššej morálky svojim zlyhaním stvorili inkarnované inteligencie – ľudia. Démoni, o ktorých je reč, v Astrály zotrvávajú jednak ešte z dôb dávno minulých, kedy ich vytvorili jednak nám málo známe civilizácie a jednak z doby človeka, ktorý týchto démonov „vyrábal“ a „vyrába“ ako v minulosti tak v súčasnosti. Tieto bytosti najčastejšie poznáme pod názvom (démonickí) egregory a (démonickí) elementáry. Ide o zlo, ktoré nie je produktom Stvoriteľa.
Osobám, ktoré s démnomi tými alebo onými paktujú, by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že démoni im slúžia. No je to len zdanie, pretože skutočnosť je taká, že démoni vo všeobecnosti slúžia len zdatným mágom, ktorých uznávajú a tých ostatných, aj keď im akože slúžia, i naďalej považujú za svoju korisť. No duchovne slepí jednotlivci, pokiaľ sa nejedná o spomenutých mocných mágov, si to neuvedomujú a nechcú pripustiť možnosť, že v skutočnosti oni slúžia démonom. Realita je taká, že je mnoho jedincov, ktorí s Temnotou uzatvorili pakt a vďaka tomu sa im tu a teraz darí – napĺňajú si svoje túžby v akýchkoľvek smeroch. Ale karma nie je zdarma a tak za túto vedomú spoluprácu s démonmi napokon zaplatia – jednak budú po smrti svojej fyzickej schránky démonom v ich rajónoch na oplatu slúžiť oni a jednak… akú asi karmickú odozvu to všetko bude mať?
**)Astrálna mágia sa od ostatnej mágie, napríklad ceremoniálnej, líši tým, že k svojím úkonom nepoužíva žiadne fyzické prostriedky, teda pokiaľ sa neprevádza mágia hybridná. V čistej forme astrálnej mágie sa však k docieleniu výsledkov, podobne, ako to je aj v šamanizme, používa výhradne myseľ a jej nástroje: meditatívny tranz spojený s vizualizáciou, imagináciou a mentálnou a astrálnou projekciou.
O astrálnej mágii ako takej pojednáva tento článok.
***)Treba dodať, že aj v rámci samotnej šamanskej praxi existujú určité odlišnosti. Najprv si však povedzme, čo šamanskú mágiu spája; spoločným menovateľom sú duchovia-spojenci, bez ktorých žiaden šaman neurobí, ľudovo povedané, ani krok. Tieto astrálne bytosti, ktoré šamanovi prepožičiavajú svoje špecifické zručnosti, silu, moc a vedomosti, bývajú podstaty nerastnej, rastlinnej, zvieracej a potom ide o človečích alebo zriedkavejšie o nečlovečích duchov–učiteľov z metafyzických oblastí zvaných svet Horný (náleží oblasti nadvedomia), Stredný (zrkadlenie fyzickej reality tu a teraz) a Dolný (náleží oblasti podvedomia).
Okrem týchto základných „ingrediencií“ k naplneniu zámerov mágie šamani interagujú s mnohými ďalšími duchmi, v tomto prípade väčšinou nečlovečej povahy. Práve táto „symbióza“ s transempirickými inteligenciami robí tú odlišnosť od mága západného smerovania, ktorý sa naopak výhradne spolieha na, ako už bolo zmienené, osobnú moc.
Čo sa odlišnosti týka, šamani sa vo svete v podstate delia na tri hlavné podskupiny:
Najrozšírenejšiu vetvu tvorí už spomenutý šamanizmus cestovný, kedy šaman k docieleniu svojich zámerov astrálne alebo mentálne vycestuje. Oproti klasickým mágom usilujúcim o astrálnu projekciu majú tú výhodu, že túto techniku realizujú len za asistencie ducha-spojenca, ktorý šamanovi pomáha nielen v procese exteriorizácie, ale v celom rade ďalších úkonov, ktoré šaman počas cesty realizuje.
Ďalšou, menej uplatňovanou formou šamanizmu, je tá, kedy šaman svoje fyzické telo neopúšťa (žiadna exteriorizácia neprebieha) a namiesto, aby za duchom vycestoval, duch pricestuje za ním a prostredníctvom zmyslových orgánov astrálneho tela s ním interaguje.
A potom je tu tretí, najmenej zaužívaný spôsob, kedy šaman nielenže za duchmi neprichádza, ale ani oni za ním a šaman sa tak spolieha, podobne ako to je v niektorých formách liečiteľstva a čarodejníctva, len na nadobudnuté vedomosti a vlastnú mentálnu a fyzickú prax, ktorá je podobná alternatívnemu liečiteľstvu. Vo svojej praxi používa astrálne energie, sigila, tarot, runy, nerasty, rastliny, zvieratá, hmyz a aj napriek tomu, že v skutočnosti za všetkým sú vždy nejaké astrálne persony, s nimi na vedomej úrovni priamo nekomunikuje.
4*)Mnohí astrálni cestovatelia mi akiste dajú za pravdu, že astrálna projekcia v službách mágie býva pomerne ošemetnou záležitosťou. Ako som už uviedol, uvedená zručnosť je síce v okultizme považovaná za jednu z najúčinnejších a najefektívnejších techník, avšak, ako je uvedené aj v tomto článku, táto metóda je tou menej používanou. Prečo?
Pri zodpovedaní tejto otázky musíme vychádzať zo samotnej podstaty astrálneho cestovania, ktoré z psychosomatického pohľadu je vysoko komplexnou záležitosťou. A aby projekciu mág dokázal uskutočniť na mentálny pokyn „tu a teraz“ (teda nie spôsobom spontánnej projekcie mimo jeho vôľu), potrebuje mať k tomu patričnú duševnú výbavu, čo je podmienené jednak dokonalým uprataním si svojho podvedomia (odstránenie podstatnej časti mentálno-emocionálnych blokov) a jednak komunikáciou s nadvedomím a jeho fenoménmi, z ktorých pozostáva vyšší astrál bez hrozby obsesie či posesie démonickými inteligenciami (v tomto vývojovom štádiu mága sa počíta s tým, že ten už má svojich vnútorných démonov pod kontrolou a ich silu a moc dokáže využívať v prospech svojich zámerov).
5*)K mentálnej projekcii ako takej by som uviedol, že je skutočne dobrou alternatívou k projekcii astrálnej, pričom pre mnohých bude ľahšie dosiahnuteľnejšou práve preto, že jej veliacim dôstojníkom je myseľ oslobodená od tých emócií, ktoré zvyknú robiť problémy u projekcie astrálnej. Emócie ako také sú totiž podstatou astrálneho (emočného) tela a pri energetickej nevyváženosti psyché jedinca spôsobujú nezdar ako pri exteriorizácii astrálneho tela tak pri cestovaní samotnom. Toto všetko exteriorizácia mentálneho tela obchádza a preto býva jednak ľahšie dosiahnuteľnejšia a jednak samotný priebeh nebýva prerušený nejakou neočakávanou emóciou, ktorá by astrálnu projekciu jednoznačne prerušila.
Na strane druhej pri použití exteriorizácie mentálneho tela platíme daň, ktorou býva absencia väčšiny senzorických vnemov, ktoré poznáme ako zrak, sluch, čuch, chuť, hmat, vestibular, propriocepcia a intuícia. Týmito benefitami vládnu telá fyzické a astrálne. Mentálne už nie. Práve preto býva mentálna projekcia zážitkovo pomerne silne oklieštená. Tento deficit však nie je pre účely mágie až tak podstatný, pretože ide o viac-menej pôžitkovú záležitosť.
Bohužiaľ, pre niektorých adeptov na astrálnu mágiu môže byť aj exteriorizácia mentálneho tela v porovnaní s telom astrálnym čertom ako diablom, nakoľko aj táto technika vyžaduje intenzívny dlhodobý nácvik a svojim spôsobom je tiež náročná. Vyžaduje perfektne ovládanie mysle a zbavenie sa akýchkoľvek, či už pozitívnych alebo negatívnych emócií. Totiž nielen v tomto prípade sa všetky považujú za škodnú.
K dopovedaniu o mentálnom cestovaní ešte spomeniem dielo Františka Bardona „Brána k opravdovému zasvěcení“, v ktorom rovnako možno vypozorovať uprednostňovanie mentálnej projekcie pred astrálnou; tu však nejde o posudzovanie obtiažnosti techník, ale o ich účelovosť.
František Bardon mentálnu projekciu považuje za jediný možný spôsob, ktorým planetárne sféry a ich obyvateľstvo možno navštíviť, pretože sa považujú za súčasť mentálneho sveta. Na druhej strane existuje nemálo okultistov, ktorí tvrdia, že aj tieto „mentálne roviny“ bežne navštevujú astrálnym cestovaním. K rozlúšteniu uvedeného rébusu ti najlepšie poslúži vlastná skúsenosť, ktorá možno vyrieši otázky medzi vlastnou dojmológiou a objektívne platiacou pojmológiou. Len netreba zabúdať, že aj tá oficiálna pojmológia je vytvorená len na základe dojmov subjektívnych empírií mnohých praktikantov.
V závere ešte dodám, že v praxi astrálnej mágie medzi astrálnou a mentálnou projekciou rozdiel nerobíme rovnako ako metafyzické prostredie nedelíme na astrálne, mentálne a sféry nachádzajúce sa ešte nad rovinou mentálnou tak, ako to majú v popise niektoré predovšetkým východné smery. Inými slovami povedané, všetky metafyzické svety považujeme za vzájomne vibračne odlišné oblastí jedného Astrálu, ktoré sú však hierarchicky, pyramidálne, usporiadané. A to celé duchovno ako aj mágiu usnadňuje.
6*)Pomerne rozšírenou formou mágie je materiálna mágia, ktorá pre interakcie s astrálnym svetom používa fyzické predmety, špeciálne oblečenie a upravené priestory. Aj táto mágia je vysoko účinná, no na rozdiel od mágie astrálnej je oveľa viac časovo a finančne náročná a to ako v prípravnej tak výkonnej fáze. Naviac, rituálna mágia musí dbať, pokiaľ je nato naviazaná, na správne konštelácie fyzických nebeských objektov, ročných období a iných astrologických či numerologických fenoménov, od ktorých správneho postavenia či nastavenia úspech predmetného rituálu priamo závisí a teda operátor si na toto všetko musí počkať, čo niekedy môže trvať dni, týždne či dokonca mesiace alebo roky.
Operátor pracujúci v koncepte astrálnej či šamanskej mágie má tú výhodu, že exteriorizáciou či imagináciou môže nadviazať kontakt mimo fyzický časopriestor s prostredím, kde čas a priestor majú inú funkciu ako v realite fyzickej a teda mu nebude nič brániť, aby vykonal magický úkon, vyžadujúci konkrétnu fázu Mesiaca, na ktorú by vo fyzickom svete musel čakať dni či týždne. Je dobré mať na pamäti, že postavenie fyzických nebeských objektov či používanie hmotných magických predmetov, vrátane oblečenia a špeciálne upravených priestorov, predstavujú len analógie a korešpondencie, ktoré majú napomáhať evokovaniu (privolávaniu) a invokovaniu (obsiahnutiu) transempirických bytostí alebo ich energií. Tieto fenomény sú pritom myslené ako objektívne autonómne psychické štruktúry, teda nie v zmysle napríklad psychologického konceptu mágie, ktorý ich považuje len za intrapsychické, subjektívne fenomény, nemajúc nič spoločné s nejakou formou objektivity. Rovnako Astrál ako taký v rámci spomenutého konceptu objektívne neexistuje a to aj napriek tomu, že interakcie v rámci „subjektívnych“ predstáv dokázateľne spôsobujú zmeny vo fyzickej realite. Toto však vysvetliť nevedia.
7*)Hierarchia týchto transempirických inteligencií je však oveľa pestrejšia a u mnohých sa nedá určiť, či sa ešte jedná o bytosť „dobrú“ alebo už tu „zlú“. Uvedomovanie si kvalít astrálnych inteligencií a ich posudzovanie na základe čierno-bielych preferencií vznikali v mysliach inkarnovaných bytostí v prostredí fyzickej reality, v ktorej sú jednoznačne najviac badateľné vplyvy polarít takzvaného kyvadla Kybalionu.
8*)Pokiaľ sa ti v duchovnej a magickej oblasti začne vďaka vytrvalej transempirickej praxi (nejde o intelektuálne, teda rozumové učenie) dariť, vedz, že pokiaľ sa so svojím progresom zveríš tým, ktorí tvojimi súpútnikmi nie sú, celkom ľahko môžeš naraziť na ich nesúhlas a často posmech a osočovanie. Ak tak nastane, je potrebné si uvedomiť, že vedomie a jej emocionálna myseľ u väčšiny ľudstva sú determinované ich vývojovým štádiom, v ktorom ešte stále vládne imperatív rýdzeho materializmu.
Je známe, že či už fanatickí, ortodoxní či bežní nábožensky veriaci, materialistickí vedci, apateisti, ateisti, agnostici, atď., sú predovšetkým tí, ktorí nemajú vlastné hlboké transcendentálne skúsenosti a pokiaľ v niečo „nadpozemské“ veria, potrebujú k tomu sprostredkovateľov v podobe kňazov, guruov, politikov alebo rôznych celebrít, ktorí rovnako predmetnými transempirickými znalosťami nedisponujú. Pokiaľ sa u niekoho vyskytne náboženský fanatizmus či ortodoxia, tieto fenomény rovnako nevychádzajú z pravidelnej hlbokej transcendentálnej praxe, ale náležia do materiálno-intelektuálnej kategórie, v ktorej dominujú démonické vplyvy.
Démoni horlivo pracujú na tom, aby sa ľudstvo o existencii sveta duchov, posmrtného života a existencii Všetvoriacej Inteligencie nedozvedelo. A pokiaľ sa už jedinci vývojovo posunuli k tomu, aby v „nadprirodzeno“ uverili, tých sa Temnota snaží nahnať do košiarov rôznych cirkví a náboženstiev, pretože démoni týmto zoskupeniam jednoznačne vládnu.
U týchto po psychickej stránke nižších vývojových skupín bežnou motiváciou k príslušnosti k cirkvám a náboženstvám býva nedostatok vlastnej transcendentálnej praxe a z nej vyplývajúceho poznania, ktoré v sebe nesie aj také významné kvality, akými sú sebadôvera a sebaláska, čo vnútorným a vonkajším démonom bráni, aby jedinca spôsobom opresie, obsesie či dokonca posesie postihla ako svoju obeť. Tá následne duševne chátra – jej osobnosť sa postupom času rozpadá a nahrádza ju Temnota, ktorá generovaním takých metafyzických a duchovných fenoménov akými sú existenciálny strach, nevera v posmrtný život, obavy z ochorenia, chudoby a rozbitých vzťahov, silný ťah k benefitom hmoty, mamon a agresívna pozícia ku všetkému, čo nie je v súlade s vlastnými názormi. Pamätaj na fakt, že vlastné transcendentálne empírie sú na toho, kto ich nezažíva, neprenositeľné. A v tomto zmysle nejde o žiadne intelektuálne (školné) vzdelanie, hoci teoretické vedomosti sú neoceniteľné, ale len v súčinnosti s transempirickou praxou, ktorá má v evolúcii ducha a duše primárny status.
Záver je teda taký: nikdy nezdieľaj svoje transcendentálne, kognitívne ani žiadne iné poznatky s tými, čo k tomu po psychickej stránke ešte nedorástli. Uvedomuj si svoje kvality, pracuj na sebapoznaní a buď v sebaláske sám sebou. Až potom lepšie pochopíš, čo sa myslí príslovím „nehádž perly sviniam“. Pamätaj, že „hlupák neustále rozpráva, strachopud mlčí a múdry načúva“. Pokiaľ trpíš tým, že nemáš okolo seba ľudí, s ktorými by si mohol zdieľať svoje poznanie, vytrvaj – zmena vibrácie tvojej duše časom výsledky isto prinesú… a to nielen v tejto oblasti.
9*)Ako fyzická bytosť pozostávame jednak z tela hmotného a jednak z tiel astrálneho a mentálneho. Existencia tela hmotného je determinovaná gravitáciou, ktorá definuje časopriestor a telá astrálne a mentálne sú telami metafyzickými, teda jemnohmotnými, ktoré keďže pozostávajú len z energií, ktoré v prenesenom slova zmysle môžeme považovať za hardvér a idey ducha, čo zas môže predstavovať softvér, s fyzickou realitou priamym spôsobom neinteragujú. Fyzické a astrálne telo predstavujú výbavu večného ducha (ktorého súčasťou je aj vyššie Ja), ktorá duchovi (a vyššiemu Ja) umožňuje pobývať v gravitačnej realite podobne, ako astronautovi (prenesene duchovi) umožňuje skafander (telo fyzické a astrálne) pobývať na Mesiaci alebo v kozmickom priestore.
Večný duch (vrátane vyššieho Ja) je duchovný (nie metafyzický) fenomén, ktorého súčasné kvality sú výsledkom evolúcie v priebehu mnohých inkarnácií. Tento duch si pre každú novú inkarnáciu vytvára nový 0skafander (fyzické a astrálne telo), ktoré slúžia len dočasne a po ukončení existencie viazanej na fyzickú realitu zanikajú, pričom obsah fyzického tela sa po pokrvnej línii genotypom prenáša do fyzických potomkov (prepojených s predkami rodovým stromom) a obsah duše (astrálneho tela) sa ukladá do Ákáše a v ďalšom živote predstavujú kvality podvedomia.
Duch, ako ne-metafyzická kvalita ako svoj skafander pre pobyt v metafyzickom mentálnom svete používa metafyzické mentálne telo. Astrálne (emocionálne) telo rovnako predstavuje pre ne-metafyzického ducha metafyzický skafander a zabezpečuje mu pobyt v rovine astrálnej. A napokon fyzické telo ako ďalšia vrstva skafandru zabezpečuje pobyt vo svete gravitácie.
Fyzické telo máme len jedno, naproti čomu astrálne telo, ktorého obsahom je aj telo mentálne, disponuje mnohými reflexiami ducha v rôznorodom vibračnom odlíšení, teda hierarchie, ktorá jednotlivé reflexie definuje a tým pádom determinuje ich existenčné možnosti. Tieto navzájom po kvalitatívnej stránke od seba odlišné reflexie nazývame podosobnosťami a nadosobnosťami. Ako som už uviedol, takzvané vibrácie ich zoraďujú do hierarchie podobnej pyramíde, u ktorej vrchol predstavuje duch (vrátane vyššieho Ja).
Tento duch si pre možnosť kontroly a zdieľania udalostí vo fyzickej, astrálnej a mentálnej existencii v rámci týchto troch hlavných skafandrov ponechal možnosť vytvorenia množstva podosobností ako aj nadosobností, ktoré vznikajú v priebehu života od narodenia a stávajú sa nepostrádateľnou súčasťou fyzickej, astrálnej a mentálnej existencie.
Podosobnosti a nadosobnosti vznikajú buď zámernou alebo spontánnou (bez uplatnenia slobodnej vôle) činnosťou ako mentálno-emocionálne reflexie, ktoré sú charakterizované svojimi metafyzickými vibráciami a na základe nich začlenené do hierarchickej pyramidálnej štruktúry. Kvalitu života nám teda určuje podosobnosť alebo nadosobnosť, ktorá nám momentálne velí. To velenie je však možné ovplyvňovať a prácou na sebe samom si dokonca podosobnosti či nadosobnosti určovať.
V závere ešte toľko, že podosobnosti predstavujú mentálno-energetickú hierarchickú štruktúru podvedomia, ktoré pokiaľ si ho neupraceme, môže pre nás predstavovať problémy a nadosobnosti predstavujú kvality nadvedomia, s ktorými kontakt nadviažeme len uprataním si podvedomia, čo podporuje pravdivosť klišé, že brána do Neba sa nachádza v Pekle.
Pokiaľ teda začneme na vedomej úrovni interagovať s nadvedomím, mali by sme mať súčasnú inkarnáciu v suchu (a nielen túto) pretože v tom momente sa stávame duchovne uvedomení a s pomocou vyššieho Ja ako aj pozitívnych astrálnych inteligencií dostávame svoju existenciu na všetkých úrovniach pod kontrolu.
10*)Avšak neblahé následky, nie však karmickej povahy, budú mať názorové strety s takzvanou ideologickou opozíciou, ktorá v niektorých prípadoch je zamaskovaným sofistikovaným pokračovaním stredovekej inkvizície alebo honom na čarodejnice. Bohužiaľ, na našej planéte ešte stále jestvuje veľa duševných mrzákov, jedincov, ktorí sú blahoslavení nevedomosťou a tí majú tendenciu lipnúť na názoroch vonkajších autorít namiesto, aby za primárnu autoritu zvolili múdrosť ukrytú hlboko vo svojej duši. Avšak k tomu tu je Diabol a jeho poddaní démoni, ktorí slúžia Stvoriteľovi tým, že inkarnované bytosti skúšajú, uvádzajú do klamu a závislostí, čo v prenesenom zmysle tvori balast na teplovzdušnom balóne, ktorý bráni vzneseniu sa k výšinám duchovna a osobnej slobody.
Títo nevedomosťou postihnutí jedinci potom musia skrz utrpenie vlastné alebo najbližších dospieť k sebareflexii a začať na sebe metafyzicky a duchovne pracovať. Túto magickú prácu na sebe samom už tradične vyhodnocuje vyššie Ja, ktoré ako jediná dištancia naše postoje a činy vyhodnocuje a rozhoduje, čo ďalej, teda žiaden Boh a podobné nezmysly. A jedine vyššie Ja má ako sudca to hlavné slovo o prípadnom ukončení inkarnácie, pokiaľ jej zverenec už nie je schopný sa z utrpenia poučiť a naďalej ostáva pod vplyvom vlastných démonov a neplní svoj predinkarnáčny zámer.
Horšie však je, že v histórii vplyvom vnútorných démonov mnohých jedincov sa časom konštituovali rôzne náboženstvá, z ktorých pre slobodu a pravé poznanie najväčšie nebezpečenstvo predstavujú monoteistické cirkvi a ich sektárske odnože, zneužívajúce celebrity minulých čias, ako napríklad Ježiš Kristus či Panna Mária k svojím vlastným sebastredným zámerom. Dnes už nie je žiadnym tajomstvom, že spomenuté cirkvi ako aj náboženské sekty používa Vládca temnoty k tomu, aby manipuloval a ovládal väčšinu obyvateľov tejto planéty – dôkazy o tom poskytujú mnohí astrálni cestovatelia, okultisti a mystici. Tieto dominantné astrálne démonické energie, sústreďujúce sa okolo hmoty, vníma každý z nás ako reálny život, taký a onaký.
O spomenutej ideologickej konkurencii si teda v stručnosti niečo naznačme:
- Mágia a monoteizmus: Judaizmus, kresťanstvo a islam oficiálne považujú mágiu za zakázané čarodejníctvo a často trestali s rôznou tvrdosťou tých, ktorí sa ňou zaoberali. Ďalšou tendenciou v oficiálnych monoteistických náboženstvách bolo odmietanie všetkých magických prejavov ako podvodov a ilúzií. Gnosticizmus mal silný mystický náboj a popri mágii (amulety) používal aj teurgiu. Napríklad „oficiálne židovské autority mali vďaka jednoznačnému výroku v Tóre vždy jasno. V (Exodus 22:18) je veta, ktorá sa priamo týka mágie: „Nenechaj čarodejnicu nažive“.
- Judaizmus: oficiálne židovské autority mali vďaka jednoznačnému výroku v Tóre vždy jasno. V (Exodus 22:18) je veta, ktorá sa priamo týka mágie: „Nenechaj čarodejnicu nažive.“ A aj niektoré ďalšie udalosti, ktoré sú popisované, majú jednoznačný odkaz, ako pristupovať k mágii. Veľmi známy je „magický“ súboj Mojžiša a Árona s egyptským faraónom a jeho kňazmi [65]. Napriek tomu mágia existovala v rôznych úrovniach, od ľudovej až po „vysokú“ chrámovú. Židovské náboženstvo je prísne monoteistické a tento fakt sa odzrkadľuje aj na systéme magických koncepcií a predstáv.
- Kabala: je v podstate židovská mystika, umožňujúca „veľmi presný popis transempirických skutočností a svetov“, ktorá však má množstvo praktických magických aplikácií [68]. Všetky židovské magické (kabalistické) diela sú pseudoepigrafické. Apokalyptická literatúra tvrdí, že ezoterické poznanie, ako napr. mágia, veštenie a astrológia, boli ľuďom odovzdané v ďalekej minulosti dvomi anjelmi, Azom a Azazelom, prípadne Azezelom a Uzazelom, ktorí „spadli“ z neba [69]. Okrem týchto diel existujú ďalšie magické diela a grimoáre väčšinou stredoveké, ktoré z judaizmu vychádzajú a hlásia sa k nemu, napr. Šiesta kniha Mojžišova, zaoberajúca sa evokačnými prostriedkami pre vyvolávanie duchov a anjelov [70].
- Kresťanstvo:čo sa kresťanstva týka „kresťanské autority už od raných období hľadeli na mágiu v rôznych negatívnych škálach, od podozrenia až po priame odsúdenie. Katechizmus katolíckej cirkvi zaraďuje veštenie a mágiu ako previnenie sa proti prvému prikázaniu [75]. Zohľadňuje síce možnosť bohom inšpirovaného proroctva, ale odmieta „všetky formy veštenia“[pozn 6]. Odsek o „magických a čarodejníckych úkonoch“ je menej dôrazný a špecifikuje „pokusy ovládnuť okultné sily“ s úmyslom „mať nadprirodzenú silu nad ostatnými“ [pozn 7][pozn 8]. Keď sa kresťanstvo stalo rímskym štátnym náboženstvom (od roku 313), mágia bola po čase postavená mimo zákon a začala byť hrdelným zločinom [72]. Napriek tomu dodnes niektoré používané náboženské úkony sa dajú svojimi vonkajšími znakmi pokladať za magické, napr. uctievanie svätých pozostatkov alebo svätenie vody. Oproti tomu je zakázaná napr. nekromancia alebo goétia. Niektorí učení autori, ako napr. Johannes Hartlieb, zavrhli všetku magickú prax ako rúhanie sa Bohu, zatiaľ čo iní vykresľovali prírodnú mágiu (lat. magia naturalis), často sa v skutočnosti prelínajúcu s vtedajšou medicínou, ako činnosť, pri ktorej človek nehreší. Túto pozíciu zastával napr. Heindrich Cornelius Agrippa, jeden z najznámejších renesančných mágov.
- Islam: každá diskusia o moslimskej mágii nastoľuje dve skupiny problémov. V prvom rade je mágia zakázaná najvyššími oficiálnymi náboženskými autoritami, rovnako ako v hlavných kresťanských kultúrach, tzn. problém jej legálnosti. Teologický prístup islamu vychádza z výroku v Koráne. Druhá kapitola (Q 2:102) uvádza vysvetlenie pôvodu mágie vo svete [78]. Text vyjadruje všeobecné opovrhovanie mágiou. Rozlišuje medzi zdanlivou (zázraky schválené Alahom) a skutočnou mágiou. Prvá je tá, ktorú používal Šalamún, Alahov prorok. On túto moc mal, pretože ho Alah požehnal [79]. Druhou formou je tá, ktorú učia „zlí“ alebo al-šajatin. Slovo al-šajatin má dva významy: je ekvivalentom kresťanského pojmu Satan a v tomto prípade vyjadruje džina vyššej moci.[pozn 10] Al-šajatin učili poznanie zla a „predstierali, že učia zákonom prírody a Alahovej vôle …“[79] Podľa tejto viery, kto kráča po tejto ceste, odvracia sa od Alaha a nikdy nedosiahne nebo.
Islamská mystika
Ako duchovný protipól k striktným príkazom šaríy sa na pôde islamu rozvinula mystika (súfizmus, arab. tasawwuf). Prejavovala sa väčšou zbožnosťou, než požaduje šaría, a askézou. Neskôr súfiovia vytvorili systémy duchovných, teoretických aj praktických náuk (bátin, záhir), vedľa rozumového poznania postavili intuíciu a poznatky získavané srdcom, svoje učenia vykladali tiež pomocou poetických obrazov a do bohoslužby či modlitby (wird) vkladali hudbu a tanec (samá). Vrchol mystika dosiahla predstavou o jedinosti Boha ako jednote všetkého bytia (Ibn Arabí). Od 12. stor. sa súfiovia združovali do zreteľne vymedzených mystických bratstiev a rádov (taríka) pod vedením charizmatických šejkov. Súfijské taríky tvorily do 19. storočia hlavnú formu islamskej spirituality [7]. Orientalistika na tomto širokom poli životných postojov, ideí a duševných aj telesných cvikov rozpoznáva vplyvy kresťanstva (naznačené už v Koráne 57:27), gnózy, novoplatónskej filozofie (rozpracovanej arabskou falsafou), židovskej kabaly, indického védántu a jógy. (pokračovanie článku)
- Magický koncept: Súčasný pokus o filozoficko-okultný model mágie rozlišuje štyri koncepty, ktorými sa snaží objasniť existenciu mágie a mechaniku jej procesov. Dnes už žiadny z nich nedokáže samostatne vysvetliť všetky magické javy, ktoré sú známe, preto sa tieto koncepty navzájom dopĺňajú a tvoria jeden celok [85][86].
V závere by som (na základe vlastných skúseností) podotkol, že akúkoľvek názorovú opozíciu treba hádzať do koša a ten zo svojej psyché čím skôr vysypať, pretože z týchto v podvedomí uložených programov sa neskôr, v psychosomatickom kontexte, môžu stať patologické symptómy, a je teda vždy lepšie problémom predchádzať ako ich potom riešiť v akútnom či dokonca v chronickom stave.
Nato, aby sme túto náročnú výzvu dokázali zvládnuť, je dobré si uvedomiť, že vo svete existuje ešte stále veľa tých, ktorí sa po duchovno-emocionálnej stránke nevyvinuli do tej miery, aby pochopili o čom náboženstvá sú a že vôbec nepotrebujú uctievať nejaké vonkajšie „sväté“ autority len preto, že samí seba považujú za duchovne špinavých či nekompetentných. A týmto, bohužiaľ ovciam, je úplne zbytočné „hádzať perly“ transcendentálneho poznania. Pre nich vždy budeme len tí hriešnici, ktorých ovláda Diabol či Satan, pričom, ako som už uviedol inde, ovládaní Temnotou sú oni samí. Ako som uviedol inde, prioritne máme uctievať svoje vyššie Ja, pretože to je jediná Sila, ktorá nás vedie v našom bytí a všetkými inkarnáciami ako v realite fyzickej tak metafyzickej.
Na strane druhej, pokiaľ niekto k okultným témam dozrel a potrebuje radu či vedenie, taký vždy bude k nám dovedený a pokiaľ pomoc budeš potrebovať ty sám, Prozreteľnosť, Vyššia moc či duchovia-spojenci ťa už k niekomu kompetentnému dovedú.