Svetlo a Temnota. Kto má v súboji navrch?
Bolo zaujímavé sa dozvedieť, že anjeli s démonmi nikdy nesúperili a ani nesúperia o získanie nadvlády nad Prejaveným, ale Svetlo si s Temnotou svoje účty vybavujú v portfólii psyché inkarnovaných bytosti, ktoré o víťazovi rozhodujú a tým si určujú svoj vlastný osud. Rovnováha Univerza sa tým nenarušuje, pretože aj keby existovala prevaha inkarnovaných „padlých anjelov“, problém rieši karmický princíp.
V článku O energiách som duel medzi archanjelom Michaelom a archanjelom Luciferom spomenul len v tom kontexte, že energie ako také sú neutrálne bez rozdielu, kto ich používa. Však vezmime si napríklad takú využiteľnosť elektrickej energie.
V predmetnom článku som sa však nezaoberal dilemou vychádzajúcej z predpokladu, že pokiaľ archanjel Michael disponuje rovnakou energiou ako archanjel Lucifer (ktorý teoreticky stojí na opačnom konci morálneho spektra), kto z nich by v prípadnom súboji vyhral?
Odhliadnuc od krásnej rozprávky o tom, ako Michael v súboji pokoril padlého anjela Lucifera, ktorý sa vzoprel Bohu, pozrime sa na túto úvahu zo všeobecnej metafyzickej, fyzickej a duchovnej roviny.
Môže teda taký Lucifer v súboji poraziť Michaela?
Rozhodnime sa, z akej premisy v danej úvahe budeme vychádzať. Máme dve základné možnosti. Prvou je teória, podľa ktorej za všetkým Stvorením stoja dvaja velikáni, ktorí sú si čo do sily rovnocenní: Boh a Diabol.
Alebo vychádzajme z druhej (oveľa bežnejšej) premisy, ktorá tvrdí, že aj samotný Diabol (nazvime ho Lucifer), je súcnom všemohúceho Boha, a teda jeho protivníkom nie je Stvoriteľ, ale archanjel Michael.
V prvej úvahe sa ale Diabol rovná doteraz chápanej úlohe Boha. Čo z toho vyplýva?
To, že Diabol sa v tomto prípade radí na Úroveň Stvoriteľa a prirodzene, že sa asi bude nachádzať mimo Univerzum, ktoré stvoril Boh. Táto premisa má však niekoľko trhlín, ktoré možno dokazujú, že vec sa má ináč.
Do hry tu teda vstupuje faktor Stvoriteľa v tom zmysle, že ak by Diabol nepatril do tábora všemohúceho Boha, potom by tento Boh jednoducho až takým všemohúcim nebol, pokiaľ by sa nepustil do bitky so stvoriteľom temného Univerza a neporazil ho. No ani potom by démoni nepatrili do Jeho univerza lásky a svetla, a tým pádom by na tento svet nikdy nemohol mať zásadný vplyv tak, ako ho má v druhej úvahe, ktorá predpokladá, že aj tábor diabolských bytosti náleží do súcna láskyplnosti Stvoriteľa – jediného Boha bez existencie konkurencie z pozície Diabla, Satana či Lucifera.
V prvej premise Stvoriteľ lásky a svetla by neobmedzene vládol len vo svojom rajóne, a démonici v inom Univerze by si aj tak naďalej kuli svoje pikle a špekulovali by, ako dostať milých anjelikov z druhého Univerza pod kontrolu, a tým pádom aj všetkých tých, ktorí sa inkarnovali do nespočetného množstva fyzických planét ako aj Vesmírov, ak by sme uznali premisu existencie Multiverza, s čím napokon najmodernejšia fyzika mocne počíta.
Ono, keby sme do úvahy vzali fakt existencie dvoch protikladných Univerz, dostali by sme krásny príklad rovnováhy síl Temnoty a Svetla. Ale to by bolo, čo sa kostolného poriadku týka, asi tak všetko.
Za hlavu by sa časom chytali nielen guruovia a ináč svietiaci jedinci (šarlatánom by to bolo zrejme aj tak jedno) ale aj fyzici a metafyzici. Prečo?
Z pohľadu metafyziky by existencia dvoch protikladov v podobe Diabolského a Božského univerza bola povedzme ešte ako tak OK; pokiaľ by ale univerzum Diabla malo spoločného menovateľa s tým svetom temnoty, ktorému vládne láskyplný jediný Stvoriteľ.
No z pohľadu fyziky (o duchovne si povieme neskôr) by išlo o značne exotickú záležitosť. Pre fyzikov by totiž táto premisa znamenala povinnosť uznať existenciu Multiverza zloženého z antihmoty!
Ono to, že antihmota jestvuje, niet pochýb; a dokonca keďže dnes modernými prostriedkami vieme antičastice aj „vyrobiť“, potom čiste teoreticky musí mať existencia antihmoty zelenú; a v tom prípade aj celé Univerzum; a Diabla máme ako vyšitého!
V tomto prvom modeli existencie by energetické metafyzické interakcie, ktoré prebiehajú v univerze Diabla, sa do sveta hmoty materializovali prostredníctvom antihmoty, a príčiny zadané v Univerze všemilujúceho Boha by sa zas materializovali do následkov prostredníctvom už nám známych fyzikálnych zákonov.
Keby sa však v našom svete následky príčin zadané v univerze Diabla odohrávali prostredníctvom antihmoty, viete si predstaviť liečenie takého pacienta v psychosomatickom kontexte?
Nemyslím, že anihilácia hmoty by bola tým pravým orechovým; poznáte pieseň od božského Káju (ktorý sa už mimochodom natrvalo presťahoval do svojho astrálneho kráľovstva) „Bum bum bum“?
Na druhej strane, žeby sa následky príčin zadaných v diabolskom univerze materializovali mimo antihmotu…? No neviem. Prinajmenšom by sa jednalo o porušovanie určitých ortodoxných pravidiel, ktorými sa Matka príroda riadi.
Poďme ale teraz k sľúbenému duchovnému aspektu
Hm. Sme duchovné bytosti inkarnované do existencie v rámci nám známeho Vesmíru, ktorého architektúru a energetické interakcie determinuje všemohúca gravitácia. A teda aj naše vyššie Ja (duch, ktorý má za sebou všetky tie inkarnácie) náleží do tohto zoskupenia hmoty, bez prítomnosti antihmoty, keďže potom by nastalo to povestné bum bum bum.
A teraz, v tejto celkovej mentálnej a fyzickej architektúre si neviem dosť dobre predstaviť, žeby do nášho láskyplného sveta prenikalo zlo z úplne iného – konkurenčného – univerza, ktoré stvoril Boh Diabol.
Dobre. Keby aj. Metafyzicky by problém nebol, pretože metafyzika nie je fyzika, a teda riadi sa úplne odlišnými zákonmi alebo princípmi nám doteraz neznámymi.
Do nášho mentálneho aj astrálneho sveta, a teda aj do identických tiel, by teda démonmi programované energie na základe príťažlivosti prenikať mohli. Ako by sa ale materializovali napríklad v psychosomatickom kontexte? Zas mi na myseľ prichádza božský Kája…
A potom, čo keby sme démonom podľahli? Kam by sme po smrti gravitačnej schránky išli? Ja do (skutočného) pekla a moja partnerka do Raja (v úplne inom Univerze a teda aj Astrály)? Hm… dopekla…
A ako z toho všetkého von? Kto by mi pomohol…, ako by som sa Tam precitol do Lásky… a vyslobodil sa? A keby aj, ako by to znášali kolegovia démonici spolu so svojim šéfom? A aká odozva (následok) by mohla vzniknúť na moje vyznanie sebalásky, a kde by sa ten následok vlastne materializoval? Žeby Satan moje pochlebovanie šéfovi úplne iného Univerza (a jeho fyzického Multiverza) uznal, dal mi do batôžteku svätenú vodu a povedal: choď, milovaný synu za svojou hviezdou… a pozdravuj svojho nového šéfa, než Ho aj so všetkým pošlem do večných lovíšť…
A ďalej: keby existovali dva svety stvorenia, prečo by nemohli existovať aj ďalšie tak, ako to je v prípade predpokladu existencie fyzického Multiverza?
A keby teda naozaj existovali, nemali by napokon spoločného menovateľa pod pojmom jediný Boh?!
A sme tam… Respektíve späť…
Po všetkých tých temných rozprávkových úvahách sa ale vráťme do reality, teda aspoň do tej, ktorú už čiastočne poznáme – do jediného Univerza a Multiverza, v ktorom však antihmota existuje aj bez nutnosti existencie univerza na čele s Diablom / Satanom / Luciferom & Co., čoby jediného Boha.
Sme teda späť. Aj tu sa ale nevyhneme diskusii o tom, ako by to bolo, keby si Lucifer s Michaelom tak liezli na nervy, žeby sa pochytili a … bum bum bum…
Keby realita bola taká, že Lucifer by disponoval rovnakou energiou čo do intenzity a hustoty (napríklad gama žiarenia), potom by bola nádej, že Lucifer skutočne zdvihne Michaelovi kotvy a povie to povestné Schwarzeneggerovské „hasta la vista, baby“!
Čo by bolo potom?
Asi to, čo som už spomenul v prípade varianty jedna: anjeli by kompletne vyprázdnili sály parlamentu a vlády by sa ujala opozícia.
Univerzum by síce ostalo len jedno (rovnako ako aj Multiverzum), len s tým rozdielom, že láskyplný Boh by stratil parlamentnú väčšinu a pôsobil by len ako úradnícka vláda odkázaná na hlasovanie skorumpovaných a nie príliš láskyplných démonikov.
Teda ďalší (duchovný aj fyzický) nezmysel…
•••
Naskytuje sa druhá možnosť v druhej úvahe. Archanjel Lucifer má síce k dispozícii rovnaký energetický potenciál ako Michael, ale „démoni“ nad „anjelmi“ nikdy vyhrať nemôžu, pretože oni ani nikdy s nimi v skutočnosti nesúperia (nebojujú). Jednoducho preto, lebo aj oni slúžia láskyplnému Bohu!
Problém je v tom, že ich spôsob služby my nevedomí inkarnovaní vnímame tak, akoby oni proti sebe bojovali. No nebojujú. Démon Stvoriteľovi slúži v tom zmysle, že tvorí jednote polaritu, aby sme my všetci inkarnovaní a žijúci v Astrály mohli aj na niečom rásť. Však aké skúsenosti by sme my a lá duchovia získali vo svete bez polarít a protikladov? Však sám Boh sa tým, čo prostredníctvom nás zažíva, náramne zabáva, hoci prostredníctvom nás zdieľa všetky tie utrpenia aj radosti. Aj On týmto svojím spôsobom rastie.
A ako by sa proti v analógii fyzickému telu (akože Boh) mohol vzbúriť démon (prst na ruke) a ohroziť jeho trón?
Nemožné!
A keby sa z nevedomosti aj nejaký ten démon, pochádzajúci od Boha rovnako ako diabolský egregor, pochádzajúci z ľudskej zloby, proti Stvoriteľovi vzbúril, v bitke energeticky rovných partnerov by rozhodoval princíp VYŠŠEJ (božskej) MORÁLKY. Teda Stvoriteľ má „poistku“ proti zosadeniu z trónu práve v tom, že prípadný súboj medzi archanjelom Michaelom a archanjelom Luciferom by práve kvôli morálke, ktorá rezonuje s vibráciou Stvoriteľa, táto PRÍDAVNÁ HODNOTA v podobe božskej vibrácie by vždy a za každých okolnosti rozhodla v prospech Kráľa. Kráľ teda mŕtvy nie je; nech žije Kráľ!
•••
Vážený hľadajúci sám seba a tým pádom objavovateľ a dobyvateľ ako Astrálu tak Multiverza: buď sám sebou a pokojne plávaj vo vodách nepoznaných, nakoľko Ťa vždy spoľahlivo naviguje maják, ten anjel vnútorný…
•••
Má teda Temnota v súboji navrch?
Ako v čom. Stvoriteľa a bytosti Svetla určite neohrozí. Oni medzi sebou teritoriálne vojny o ovládnutie Univerza ako astrálneho tak fyzického nevedú. Boj Svetla a Temnoty prebieha skôr v inkarnovaných bytostiach, aby sa niečomu naučili, poučili a získanými skúsenosťami akcelerovali svoj duchovný progres. Je teda len na nás, či nás teritoriálne a významovo ovládne Svetlo alebo Temnota. Je dobré vziať do úvahy, že ovládnuť nás nemusia len démoni pochádzajúci od Boha, ale najnebezpečnejšími sú tí, ktorých produkuje ľudská myseľ, často podporená astrálnymi larvami a bytosťami vnútornej nevysporiadanej temnoty, teda vlastného psyché. Títo démoni sa potom najčastejšie zvyknú zvrhnúť na zhubné bytosti v podobe napríklad diabolských egregorov, ktorí majú na svedomí to najhrôzostrašnejšie ľudské utrpenie – vojny, mučenie, koncentračné tábory, ap.
Aj keď to bude znieť nepríjemne, aj také utrpenie je potrebné k tomu, aby sa niekto vo svojej evolúcii pohol dopredu. Voľba, s kým vytvoríme vládnu koalíciu, je teda vždy len na nás, na našej slobodnej vôli. Aj preto dal Stvoriteľ každej inkarnovanej bytosti slobodnú vôľu a princíp karmy. Slobodná voľba je však determinovaná spomenutou karmou a evolučnou vyspelosťou ducha. Práve preto sa niekto len tak nemôže stať anjelom, archanjelom či inou vyššou bytosťou, či už zápornou alebo pozitívnou. Rovnako ako napríklad lekárom sa môže stať len ten, kto k tomu získa patričné vzdelanie a vyštuduje univerzitu.
Každý si teda musí prejsť skúsenosťami, ktoré ho napokon do vysnívanej funkcie v hierarchii bytosti, či už ľudskej alebo astrálnej, nominujú. Je to síce často dlhá cesta, ale ten, kto vie, toľko netrpí. A Boh do udalosti vo svetoch odlúčenosti nezasahuje, nakoľko by tým popieral svoje vlastné zákony o slobode a karme, a na tom založenú prirodzenú evolúciu ducha a duše každého.
•••
Ak sa naučíš astrálne cestovať a skutočne komunikovať so svetelnými inteligenciami, nezávisle, či sa nachádzajú v ľudskej koži alebo trvale pobývajú v Astrály, na vlastnej koži zistíš, že vyššie uvedené sa zakladá na objektívnej realite, tej, ktorá vzišla nie z ľudskej mysle sebaklamu, ale z mysle Stvoriteľa.
A ak aj napriek spomenutým okultným zručnostiam k inému záveru dôjdeš, pôjde najskôr o to, že buď si niečo nepochopil alebo si podľahol démonovi sebaklamu. Aj preto sa vyplatí občas nazrieť na správcu duše (astrálne a mentálne telo), či má len rohy alebo aj kopýtka. V prípade, že má aj kopýtka, učiň „hasta la vista, baby“…
•••
POKRAČOVANIE: O energiách
Súvisiace články
Astrál
Ákáša
Metafyzika
Duchovia najmocnejších objektov Vesmíru
Biela mágia verzus Čierna
Základné pudy verzus okultný progres
O nás
Elith & Artemius
Druhy a koncepty mágie
Vaše otázky, naše odpovede
Elementárne základy
Stvoriteľ & jeho (meta)fyzické idey
Astrálne & Mentálne cestovanie
Život po smrti fyzického tela
Praktické spojenie so Stvoriteľom
Astrálne larvy
V Ríši prírodných duchov
O duchoch
Satan. Vládca temnôt
Egregori a ich podstata
Svet duchov – fantázia či realita?
Aktivity v Astrály verzus talent
