duchovia Voodoo
Súčasný český démonológ Josef Veselý vo svojom diele Magie pro pokročilé opisuje vlastností bytostí Loa – ich vlezlosť, dotieravosť a neodbytnosť – ktoré sa často pre neznalých mágov vo svojej praxi stávajú nášľapnými mínami. Tento démonológ upozorňuje na to, že niektorí praktizujúci mágovia sa aj bez voodoo zasvätenia k týmto bytostiam, podaktorí aj nechtiac, dostanú jednoducho tak, že ich len v príhodnej chvíli spomenú, vedú o nich diskusie alebo urobia aj nejaké tie zaklínadlá. Teraz by sa aj niektorí z nich týchto astrálnych entít radi, aj navždy, zbavili, no moc sa im to údajne nedarí. Loa ich doslovne nútia do ďalšej a ďalšej „spolupráce“, až im z toho, pokiaľ už nie sú plešatí, stávajú vlasy dupkom…
Ako v praxi tieto loa fungujú, uviedol Josef Veselý nasledovné: (…) Je zaujímavé, že kontakt s týmito duchovnými bytosťami, pokiaľ sa ho podarí nadviazať, je podobne bezprostredný, ako tomu býva u Bardonovských entít: s duchmi je možné komunikovať i v bežnom (nezmenenom) stave vedomia. Skutočnosť, že vúdúistické božstva loa, pochádzajúce z iného kultúrneho zázemia, môžu byť niekedy zdrojom nedorozumenia a komických situácií, podáva prípad, kedy jeden mág požiadal istú vúdúistickú entitu o to, aby sa postarala o obohatenie jeho sexuálneho života. Keď neskôr išiel po ulici, duch sa mu náhle ozval a upozornil ho: „Tak to sú oni!“ Mág sa rozhliadol a uvidel dve sotva pätnásťročné dievčatá. „To snáď nemyslíš vážne?!“ opýtal sa ducha. „Vravím Ti že to sú oni! Choď do toho!“ naliehal duch. „Ani ma nenapadne,“ odvetil mág a ešte hodnú chvíľu sa dohadoval s duchom, ktorý nemohol pochopiť, prečo jeho klient nehodlá využiť plody jeho práce. Pravdou je, že v tropických oblastiach je žena v pätnástich už pokladaná za dospelú a často sa v tomto veku i vydáva. V Európe to ale zákonodarcovia a väčšina ľudí vidia ináč.
Každý však máme slobodnú vôľu rozhodovať sa a prejavovať a preto obzvlášť v mágii platí, že radšej dvakrát meraj a až potom rež.
Josef Veselý uviedol aj ďalší príklad, ako sa dá so spriatelenými démonmi spolupracovať. Tentokrát ale o Loa nejde.
O způsobu, jak démonické entity plní magikovy rozkazy, vypovídá následující historka. Jeden magik vyslal démona s příkazem, aby zabránil automobilu dorazit včas do cíle. Na vozidle se opravdu vyskytlo několik závad, které však byly rychle opraveny. Nakonec se ale ulomil volant, takže opravdu nešlo pokračovat v jízdě.
Představuji si entitu, která krouží kolem dopravního prostředku, s nímž se nikdy dříve nesetkala; šlo o babylónského démona.
Nejprve tu a tam zkusí něco porouchat, ale když to není moc platně, rozhodne se přitvrdit. Existuje mnoho závad v motoru, které by dokázaly vyřadit vůz z provozu, ale volant se nepoučenému pozorovateli jistě musí jevit jako součástka zásadního významu: bez něj to určitě dál nepojede. Ulomí se tedy volant…
Každopádně není vhodné obtěžovat duchy zbytečně a ptát se jich na hloupostí; takovým jednáním lze dopálit i člověka, natož démona. Rovněž je třeba respektovat kompetence jednotlivých entit a nepověřovat je úkoly, které nespadají do jejich pole působnosti.
