Púť ríšou Života a Smrti
Matka príroda zriadila bytie, ktoré pre každého inkarnovaného predstavuje večný kolobeh života a smrti, a ktorý sa vo svojom začarovanom kruhu nikdy nekončí.
Bytie je len jedno, no strieda existencie, ktoré si raz obliekajú šat života a raz šat smrti. Podobá sa to fázam Luny alebo štyroch ročných období.
Prebieha to asi takto:
keď Mesiac opúšťa fázu Novu a na svojej púti okolo Zeme dorastať začína, je to niečo ako Tvoje zrodenie sa a Tvoj rast…
Symbolizuje to plodnosť života – mladosť a dospievanie, počas ktorého sa osamostatňuješ a zažívaš nebývalý rozvoj síl sebarealizácie. Dokončuješ si vzdelanie, nastupuješ do práce alebo začínaš podnikať, popričom si zakladáš rodinu, plodíš deti.
Toto obdobie v zmysle ročných období Jarou nazvať môžeš.
Pri vstupe Luny do svojej druhej štvrti začína Leto Tvoje – máš vzdelanie, zabehnutú prácu a užívaš si plody života.
Ale čas beží… tik-tak, tik-tak…
Leto vrcholí a Luna, matka hviezd, taktiež.
Nastáva Spln…
Vo svojom živote si stálicou, vieš čo chceš a kam smeruješ. Si v najväčšom rozmachu síl. A Luna, slnko noci, pomaly začína cúvať…
Začína jej tretia štvrť…
Ešte stále je Leto, no to sa pomaly chýli ku koncu – začína zber úrody.
Tvoje deti, už dospelé, plodia ďalšie deti a všetci v tomto kolobehu ste síce len partnermi dočasnými, ale v absolútnom ponímaní súpútnikmi naveky.
Že nechápeš? Pochopíš, možno neskôr…
Dni sa krátia viac a viac, a vo svojom živote si usadený, možno v stereotypnosti.
A akonáhle Mesiac do svojej poslednej štvrti vojde, v symbolike štyroch období začína Jeseň života.
Hrá prekrásnymi farbami…
Vychutnávaš si deti svojich deti, vnúčikov, pričom táto zrejme radosť najväčšia je dorovnávaná smútkom z prvých rozlúčok so svojimi najbližšími, pre ktorých Luna, slnko noci a matka hviezd, už ukončila svoj cyklus.
Tvoj život však, pokiaľ sa nič dramatického nedeje, plynie v zabehnutých koľajach a Tvoju postupne klesajúcu dynamiku a zásoby síl úmerne tomu nahrádzajú životné skúsenosti a z nich vyvierajúca múdrosť.
A tak, ako pláva Luna oblohou, aj Ty sa jej poslednou fázou blížiš k Novu…
V tomto období života čím ďalej tým viac si uvedomuješ jeho plody, pričom rozjímaš, čo bolo a čo nie dobré, a čo by si v prípade, ak by sa čas dal vrátiť, urobil ináč.
V tomto čase si mnohí myslia, že to, čo sa pokazilo, sa už napraviť nedá.
Dá…
Až napokon aj Ty, tak, ako kedysi Tebe najbližší, pokoruješ hranicu Jesene a vlády sa ujíma pani Zima.
Vstupuješ s pocitom víťazstva a možno s presvedčením o neúspechu, do klišé jeho veličenstva – večnosti.
Nastal Nov. Luna z oblohy zmizla. Ale stratila sa skutočne?
Čo to zrazu…!?
Prebúdzaš sa niekde Tam, v doznievajúcej agónií smrti nevedomého. A náhle prichádzaš k poznaniu, že neskutočné skutočným sa stalo – život pokračuje, len v iných to kulisách!
Snažíš sa všetko to, tu radosť preveľkú, oznámiť svojím pozostalým… ale čo to? Trúchliaci Ťa naprieč Tvojej snahe nevnímajú a teda nevedia… a svoj smútok tak ako kedysi Ty, preháňajú – ich bolesť spasiť nevieš.
A tak si želáš, aby aj oni čím skôr k poznaniu prišli, hoci nie spôsobom Tvojím – prostredníctvom Pani smrti.
A vedz, pokiaľ Tvoj duch poručí a svoje telo a dušu za nové zamení, sem na Zem sa opäť navrátiš a diať sa tak bude, dokiaľ celý cyklus inkarnácií neukončíš!
To preto, aby si vždy v novom tele novú šancu dostal napraviť to, čo si kedysi pokazil.
Teraz už vieš: uzavretý cyklus Mesiaca alias ročných období jednu inkarnáciu – od zrodenia po smrť – predstavuje,
no ten istý cyklus aj celé milénia uzátvarať môže – jediná fáza Luny alebo ročného obdobia, všetkými inkarnáciami tu na Zemi sa stáva.
A ďalšiu mesačnú štvrť či ročné obdobie svoje skúsenosti už v inom energetickom systéme, mimo našu Zem, zažiť môžeš…
a tak to bude pokračovať donekonečna, v nevyspytateľnosti ciest Stvorenia.
Záver je teda taký: tam, kde sebapoznanie kvitne, duch do reality sa zhmotňuje. A či tak nastane, len Tvoja myseľ rozhodne, keď na Samhain prídu tí z druhej strany, aby boli Tvojím vnútorným Svetlom privítaní…
vtedy, keď na oblohe Luna hviezdam vládne a svety sa spájajú, zapáľ sviecu pozvania, nech srdcia všetkých pookrejú.
