Šamanská cesta

Ak začíname so šamanským putovaním, musíme sa o to otvorene a úprimne pokúšať. Možno to nepôjde na prvýkrát, hoci sú ľudia, ktorí už po prvýkrát majú „kino“ a „Technicolor“, ale väčšina ľudí musí najprv absolvovať niekoľko frustrujúcich, neúspešných pokusov, než sa im to podarí – a potom nadobúdajú svoje schopnosti pozvoľna, praxou.

A hneď na začiatok malé varovanie: Ak na energetický svet okolo seba reagujete negatívne (napr. so strachom), vidíte desivých duchov alebo sa obávate psychických útokov, nemali by ste tieto vnemy ešte viac otvárať tým, že začnete šamansky putovať!

Ešte jedno: Keď sa pustíte šamansky putovať, je dôležité, aby ste neodovzdali svoju moc – ani spirituálnym sprievodcom, ani ľudským učiteľom. Každý návrh, ktorý dostanete či už vo fyzickej alebo mimofyzickej realite, musíte najprv podrobne preskúmať a zvážiť. Len vy sami a nikto iný môžete povedať, či je daná vec pre vás dobrá…

Tak, a teraz k šamanským cestám. Tieto informácie budem vyťahovať hlavne z knihy Katie Weatherupovej, kde sú pekne a polopatisticky zhrnuté, ale pripojím aj vlastné skúsenosti. A začnem hneď tou prvou… U mňa sa šamanské putovanie spočiatku veľmi nedarilo. Prvé zistenie bolo, že ma šamanské bubnovanie ako také nesmierne rozčuľuje. Síce u mňa vyvoláva zmenený stav vedomia, ale nie šamanský, lež rozzúrenú bdelosť… Našťastie mi pomohla hudba. Mám CDčko, kde sa kombinuje bubnovanie na pozadí s príjemnou ezoterickou hudbou a čímsi, čomu hovorím „vír“ – zvuk, ako keď vytiahnete zátku z plnej vane. A po čase počúvania bez výsledkov som zistila, že práve tento zvuk ma vťahuje do iného sveta… Takže ak sa to nepodarí ihneď, treba skúšať rôzne metódy.

Poznámka Artemius: Ak je pre teba bubnovanie rušivé, skús meditatívny spôsob – v tichu a tme. Meditačné hudby tvoria emocionálnu klietku, ktoré ťa do tranzu síce dostanú ale zároveň ťa budú držať len v určitom jeho rozpätí.


Tri svety, kam budeme chodiť
Šamanská mimofyzická realita spočíva z ciest na tri miesta: Dolný Svet, Horný Svet a Stredný Svet. Tieto tri svety sú v šamanskej topografii prepojené navzájom stromom, ktorého korene siahajú do Dolného Sveta, vetvy a koruna siahajú do Horného Sveta a kmeň spája všetky tri svety navzájom.

Dolný Svet sa umiestňuje „dole“ alebo „pod“ a je to svet prírodných archetypov. Obsahuje množstvo životnej energie. Stretávame sa v ňom so silovými zvieratami – spirituálnymi sprievodcami v zvieracej podobe. Spája sa s fyzickými aspektmi našej existencie (najmä s tou životnou energiou). Energie tohto sveta pomáhajú našej fyzickej, ľudskej forme prosperovať a rásť a udržiavajú nás v bezpečí. Je to nádherné, bezpečné miesto plné zázrakov. Dolný Svet nemá nič spoločné s kresťanským Peklom ani životom po smrti z egyptských či gréckych mýtov!

Ďalšie nádherné a bezpečné miesto je Horný Svet, ktorý sa aspoň trošičku prekrýva s kresťanskou predstavou Neba. Je to svet vzostúpených majstrov a učiteľov a nachádza sa „nad“ nami. Je menej pevný a viac éterický ako Dolný Svet, hoci každý tieto miesta vnímame inak. Tu sa spájame so sprievodcami, ktorí rozvíjajú naše duchovné aspekty.

Stredný Svet obsahuje šamanské aspekty našej normálnej, fyzickej reality. Ja naň nazerám ako na astrálnu rovinu nášho fyzického sveta. Nie je ani dobrý, ani zlý; je komplexný. Ak ste niekedy prišli na nejaké miesto a cítili ste sa tam veľmi dobre, v šamanskej realite sa tam budete cítiť ešte lepšie. A ak vás nejaké miesto desilo, v šamanskej realite bude tento pocit oveľa silnejší. Preto je lepšie sa týmto miestam v šamanskej realite radšej vyhnúť – avšak, pokiaľ práve tam nemusíte niečo urobiť.

V Strednom Svete vidíte energetické reprezentácie všetkých vecí – energetické šnúry, symbolické reprezentácie vzťahov, pohyby energie. Keď spíme, ideme do Stredného Sveta. Takisto je to miesto, kde môžeme natrafiť na duchov alebo iné bytosti bez tela, ktoré tu čakajú, kým sa pohnú ďalej. Mohli tu zaviaznuť, alebo sa dobrovoľne rozhodli tu zotrvať. Tieto bytosti nie sú spirituálni sprievodcovia a tak s nimi tak nenarábajme.

V Strednom Svete sa nachádza naša posvätná záhrada, naše osobné silové miesto. Môže to byť kópia nejakého fyzického miesta alebo to môže byť “vysnívané”, teda neexistujúce miesto. Toto miesto môžeme do sýtosti skúmať a meniť – nie sme pritom obmedzovaní nijakou logikou. U väčšiny miest v šamanskej realite (= mimofyzickej realite) ak sa nám miesto nepáči, tak sa musíme premiestniť inam – nedokážeme zmeniť scenériu. V našej záhrade si môžeme vytvoriť hocijakú krajinku, akú si len zmyslíme. Časom sa táto záhrada často rozširuje a mení sama od seba a pri každej našej pochôdzke za hranice poznaného.

Napríklad, keď som ja prišla na svoje silové miesto, bola to len malá okrúhla čistinka uprostred lesa, obklopená nepreniknuteľnými stromami a s pahýľom zoťatého stromu v strede. Hore nad hlavou svietili Mesiac a hviezdy a bola tmavá noc.

Postupom času vyšlo Slnko. Čistinka sa pretiahla, dostala vajcovitú podobu; na hornom kraji končí predĺženou lúkou. Potom som si povedala, že zelená tráva je fádna, a zasiala som tam kvety. Odvtedy kvitne. Potom som do nej primyslela hmyz, vtáky, motýle… a jedného dňa, keď som sa zatúlala do tieňa stromov, objavila som tam rozkošné malé jazierko s malým dreveným mólom (to som si asi preniesla obraz z fyzickej reality) a kačičkami a jednou labuťkou. Naposledy, keď som si tam kohosi zavolala a bola pri mne Gaia, otvorila na konci čistinky zas priestor do údolia. Inokedy som spolu s Gaiou išla cez les kamsi na skalnatý kopec a po ceste som dostala lekciu, ktorú ešte dodnes nemám rozkódovanú…

Jedno je podstatné: je to naše silové miesto a nemôže sa v ňom pohybovať nikto, koho tam neprizveme alebo nevpustíme sami. A nemusíme sa báť, že ak tam raz niekoho pustíme, už sa tam môže premávať naveky – tak, ako môžeme energie prizývať, môžeme ich aj vyhostiť. Gaia vie, že je vždy vítaná, ale nikdy nepríde bez toho, že by som ju nebola zavolala. (Okej, Gaia je “Matka Zem”, súčasť môjho “anjelského života”. 🙂 Síce o anjeloch tuto nechcem písať, ale budú sa mi tu premávať tak či tak, pretože bez nich ani nepípnem 😛 …. Píííp!) Boli časy, keď som sa hádala s Gabrielom, kedy mal zákaz chodiť na moju čistinku a Gaia ma večne nahovárala, aby som ho tam vpustila. Kým som mu to vyslovene nedovolila, mohol akurát tak na jazero a tam sedel na vode ako labuťka. (Aj to už bola podprahová provokácia, pretože nikto okrem Gabriela by nesmel ani len na to jazierko, ale Gabriel mi smie aj skákať po hlave, ak sa mu zľúbi.)

Čokoľvek sa nachádza v našej záhrade, je symbolické a je to zrkadlo niečoho v našom živote a v našom vnútri. Ak máte problém komunikovať so spirituálnymi sprievodcami a učiteľmi, držte sa svojej záhrady. Čokoľvek v nej zmeníte, zmení sa i vo vašom fyzickom živote.

Ale ako sa tam dostaneme?
Mimofyzická realita je obrovské, rôznorodé miesto. Preto je dôležité dokázať sa dostať tam, kam sa dostať chceme alebo potrebujeme. To dosahujeme koncentráciou a úmyslom. Keď sa púšťame na cestu, najprv si povieme úmysel, kam sa chceme dostať, koho chceme stretnúť, čo chceme robiť a čo chceme dosiahnuť:

• Pôjdem do Dolného Sveta a stretnem svoje silové zviera.
  
  
• Pôjdem do Horného Sveta a spýtam sa svojho spirituálneho učiteľa, čo sú moje najbližšie kroky v spirituálnom rozvoji.
  
  
• Pôjdem do svojej posvätnej záhrady a požiadam, aby sa mi vyhojili veci, ktoré zapríčiňujú môj stály hnev. Žiadam, aby ma v záhrade čakal vhodný sprievodca.
  
  
• Pôjdem do Dolného Sveta a nájdem silové zviera pre Máriu.

Počas šamanskej cesty si potom tento úmysel stále opakujeme, až kým sa daná situácia nevynorí – potom začíname konať.

Keď sa dostaneme, kam sme chceli ísť, a požiadame sprievodcov o radu, sústredene počúvajme a sledujme, čo nám odpovedia. Je to ťažké, ale potrebné – musíme byť dostatočne koncentrovaní, ale aj uvoľnení a pozorní. Ak nám pozornosť uletí, jednoducho sa sústreďme opäť na nášho sprievodcu. Niekedy, keď sa vydám na putovanie ráno, nestihnem urobiť všetko, čo som chcela, a spustí sa mi rádio a vyruší ma. Spočiatku to znamenalo koniec šamanskej cesty. Neskôr, to som sa práve rozprávala s Gabrielom a Gaiou, som cítila, ako ma zvuk rádia vracia späť do tela, a tak som zakričala “ja ešte nechcem ísť preč!” a Gabriel sa natiahol a vtiahol ma späť do mimofyzickej reality. (Haluz, pasírovať sa cez všetky tie membrány hore-dole. Nakoniec som sa naučila nebrať rádio na vedomie – ak ma vyruší, jednoducho sa vrátim s pozornosťou tam, kde som bola, a pokračujem v „šamanskom móde“ ďalej.

Niekedy sa stane, že nám náš sprievodca chce povedať niečo, čo je pre nás skutočne dôležité – a to napriek úmyslu, s ktorým sme išli na šamanskú cestu. Oplatí sa vtedy preladiť na potrebu sprievodcu a svoj úmysel dokončiť pri najbližšom putovaní.

Katie Weatherupová: „Kedykoľvek začínam šamanskú cestu, začínam tým, že idem do Dolného Sveta, Horného Sveta alebo najčastejšie do posvätnej záhrady. Odtiaľ ma moji sprievodcovia často vezmú na iné miesta, aby som naplnila cieľ cesty. Ale na tieto tri miesta chodievam sama od seba.“

Ďalej hovorí, že vždy začína tým, že seba vizualizuje na nejakom reálnom mieste v prírode. Odtiaľ potom ide tou cestou, ktorú si určí.

U mňa je to trochu inak. Keď som začala šamansky putovať, bolo to mimovoľné, nechcené a vždy ma to vzalo na jedno určité miesto, ktoré však nie je v reálnom svete (alebo ho aspoň nepoznám). Takže ja keď idem na cesty, tak sa vovizualizujem na toto miesto a odtiaľ potom idem ďalej.

Podobnú metódu používa aj John Perkins: v duchu sa prenesie lietajúcim kobercom na nejaký ostrov a odtiaľ potom ide ďalej.

Weatherupová hovorí, že je veľmi dôležité neprenášať sa do svojej záhrady a neputovať odtiaľ, pretože táto záhrada už je súčasťou našich šamanských putovaní. Ale napríklad les, cez ktorý sa do nej dostávame, ich súčasťou nie je a nemusí byť ani reálny, hoci reálny les si dokážeme asi lepšie predstaviť…

Nechávam na každého, ktorá metóda je mu bližšia. Z môjho pohľadu to nemusí byť miesto v reálnom svete, pokiaľ to nie je priamo posvätná záhrada.

Ak sa chceme pustiť do Dolného Sveta, potrebujeme nájsť cestičku nadol. Môže to byť diera v zemi, jaskyňa, studňa, vulkán, rebrík, schodisko alebo výťah. Weatherupová používa pohyb nadol koreňmi stromu a potom cez zem. Pretože v mimofyzickej realite fungujeme bez hmotného tela, dokážeme sa pretlačiť cez neuveriteľne malé štrbinky. Putujeme tak dlho, až máme pocit, že sme vypadli do Dolného Sveta.

Ak chceme do Horného Sveta, začneme na našom mieste v prírode a odtiaľ si nájdeme cestu nahor: vylezieme po strome, vystúpime ako dym, vyletíme, vylezieme nahor po rebríku a podobne. Zasa si nemusíme lámať hlavy nad fyzikálnymi zákonmi – proste máme schopnosť letieť a môžeme ju využiť.

Cestou do Horného Sveta budeme mať pravdepodobne pocit, akoby sme sa pretláčali cez nejakú membránu (môže ich byť aj viac). Možno spočiatku ten pocit mať nebudeme, ale postupne sa dostaví. Napríklad ja keď vytlačím vedomie nahor, tak prvá „membrána“ je na úrovni Astrálu, kde sa môžem stretnúť s Gaiou. Tú cítim najsilnejšie; je to, akoby som prechádzala cez hustejšiu hmotu. Ten istý pocit mávam, keď letím ako labuť a pretláčam sa cez oblaky. Všetko ostatné membrány nad touto už sú jemnejšie a takmer ich nevnímam.

Ak sme sa pretlačili cez membránu a sme v Hornom Svete a nijaký sprievodca na nás nečaká, tak pokračujeme jednoducho ďalej a ďalej do vyšších vrstiev, až naňho naďabíme.

Keď ideme do našej posvätnej záhrady (=naše silové miesto), znova začíname tým skutočným prírodným miestom. V tomto prípade nejdeme ani hore, ani dole, pretože zostávame s Strednom Svete. Miesto toho si nájdeme alebo vytvoríme cestičku, ktorá nás privedie do našej záhrady.

Weatherupová hovorí, že ona vojde do stromu a v ňom nájde dlhú cestičku len trochu pod povrchom zeme, ktorá ju dovedie do jej záhrady. Ja idem normálne cez les, viem, že pri obrovskej papradi odbočím doľava, pri vytŕčajúcom koreni zídem do priehlbinky, vyšplhám sa znova nahor a za kríkmi už je moja čistinka.

Perkins má cestičku cez les, ktorá vedie tiež priamo na silové miesto. (Myslím, že svoju verziu som prevzala od neho.) Ale existujú aj iné spôsoby: cesta vlakom, na bicykli, preplávať niečo a podobne.

Bez ohľadu na to, kde sme, len čo zaznie návratová sekvencia v bubnovaní (alebo keď sme hotoví a rozhodneme sa vrátiť), vrátime sa späť tou istou cestou, ako sme prišli. Tento návrat bude pravdepodobne oveľa rýchlejší – pri ceste tam sme sa totiž museli najprv dostať do zmeneného stavu vedomia, kým tu z neho vystupujeme späť do reality.

Pri prvých pokusoch možno svoj chodníček do mimozmyslovej reality nenájdeme okamžite. Možno budeme musieť skúšať rôzne možnosti. Len čo však nájdeme nejakú, ktorá pre nás dobre funguje, mali by sme sa jej odvtedy už držať a stále postupovať tým istým spôsobom. Weatherupová hovorí, že sa neoplatí experimentovať. Weatherupová má na svoj názor dosť pádny dôvod. Stálym opakovaním sa nám cestička zautomatizuje a potom aj vtedy, keď sme unavení alebo rozhodení, dokážeme sa dostať do mimofyzickej reality. Moje experimentovanie mi vytvorilo zas viacero spôsobov pre rôzne typy únavy, ale keď som skutočne uťahaná, tak sa z tela nepohnem ani o milimeter.

Weatherupová sama tak začínala – priamo skočila na dané miesto. Pri návrate sa však cítievala trochu oťapená a hovorí, že odkedy používa stále tú istú cestu, jej vedomie lepšie zvláda prepínanie medzi fyzickým a mimofyzickým vnímaním. Moje s tým ešte stále zápasí.

Ak sme uprostred nášho putovania a niečo nás vyruší, nemusíme opakovať celú cestu do vizualizovanej prírody a potom do jedného zo svetov. Stačí, keď sa prenesieme sústredením späť do danej situácie a pokračujeme.


Naši spirituálni sprievodcovia
Existuje množstvo typov spirituálnych sprievodcov. Môžu sa nám zjaviť v zvieracej alebo v ľudskej podobe. Môžu to byť škriatkovia, víly, bohovia. Ale najbežnejšie sú silové zvieratá a učitelia. Kým silové zvieratá majú do činenia viac s našou ochranou, podporou a mocou, učitelia nám sprístupňujú poznanie, jasný pohľad na veci a poskytujú nám informácie. Tak silové zvieratá ako aj učitelia nám pomáhajú liečiť.

Každý spirituálny sprievodca sa v našom živote objaví vtedy, keď nastala tá najvhodnejšia doba pre danú úlohu či lekciu. Môže to byť zviera, archanjel alebo pradedko.

Všetci noví spirituálni sprievodcovia by nás mali stretnúť v Dolnom alebo Hornom Svete alebo v našej posvätnej záhrade. Okrem prípadov, kedy pracujeme s prírodnými duchmi nejakého určitého miesta, nemali by sme prijímať pomoc od bytostí, ktoré stretneme v Strednom Svete mimo našej posvätnej záhrady.

Poznámka Artemius: Toto však podľa našich skúseností nemusí byť pravidlom. Napríklad ak posvätnú záhradu nemáme vôbec vytvorenú, čo potom? Táto špecifikácia sa teda vždy odvíja len od toho, aký koncept práce používame. A v rámci neho si na už spomenuté nebezpečia musíme dávať pozor…    


Silové zvieratá
Silové zvieratá sú spirituálni sprievodcovia v zvieracej podobe. Ak nepomáhajú danému človeku, možno ich nájsť v Dolnom Svete. A aj ľudia, ktorí nikdy nerobili šamanské cesty a nekontaktovali sa s mimofyzickou realitou, majú svoje silové zviera – niektorí jedno, iní celý zverinec. Hovorí sa, že pri narodení dieťaťa sa naň pozrie nejaká pozitívna energia a rozhodne sa mu celý život pomáhať ako ochranca a spojenec. Často je naším silovým zvieraťom to zviera, ku ktorému máme odjakživa nejaký „špeciálny“ vzťah. Ak niekto napríklad zbiera figúrky koní alebo plyšových medvedíkov, je veľmi dobre možné, že práve to je ich silové zviera. Ale nie je to pravidlo – ja som celý život milovala mačky a kde som videla cicu, odtiaľ ma nemohli dostať – a moje silové zviera zostalo nakoniec niečo celkom iné…

Vo fyzickej realite je silové zviera zdroj ochrany a moci. Stará sa, aby fyzický svet bol pre nás príjemné a bezpečné miesto. Ak stratíme silové zviera, môže to mať za následok apatiu, skleslosť, ale aj smolu, kopenie sa nešťastí alebo chronické nemoci. Silné spojenie so silovým zvieraťom nám dodáva energiu a zvyšuje tok našej vlastnej energie.

Počas šamanských ciest môžeme získať dodatočné silové zvieratá. Je dobré brať si svoje silové zvieratá stále so sebou, keď sa pohybujeme v mimofyzickej realite. Fungujú ako naši ochrancovia, upozorňujú nás na veci, ktoré by sme prehliadli a dodávajú nám nové informácie. Weatherupová hovorí, že hlavne pri komplikovanejších akciách ako návrat stratených kúskov duše sa jej silové zvieratá a spirituálni učitelia spájajú a pomáhajú jej. Ja sa síce veľmi často pohybujem sama, bez silových zvierat, ale keď som bola navrátiť stratený kúsok duše pre niekoho, náhodou som so sebou mala sprievodcu.

U silových zvierat je dôležité akceptovať každé zviera, ktoré sa k nám hlási – a to aj vtedy, ak nejde o „klasické“ silové zviera (napr. je to myš alebo jašterica a nie lev alebo vlk). Ak sa v našom živote vynorí nečakané zviera, má pre nás špecifický dar. Niekedy sa objaví zviera, ktoré nás vyvádza z rovnováhy. Vtedy nám pravdepodobne poskytuje pomoc pre nejakú životnú lekciu, ktorú by sme mali absolvovať, alebo nás upozorňuje na niektoré často svojho ja, s ktorými máme problém vychádzať.

Niekedy sa zviera na prvý pohľad zdá desivé, ale náhle nám ukáže svoju príjemnejšiu stránku, napríklad puma nastaví kožuch na škrabkanie alebo nám oblíže tvár. Weatherupová hovorí, že aj keď príležitostne niektorým sprievodcom v ľudskej podobe povedala, že s nimi nedokáže pracovať, a požiadala o iného sprievodcu, ešte nikdy to nepovedala nijakému zvieraťu. Nie sme síce povinní s nimi pracovať, ale keď sa ukázali, existuje na to nejaký pádny dôvod – a ten by sme mali využiť.

Mnohí ľudia majú, naopak, problémy s klasickými silovými zvieratami. Keď sa im objaví vlk alebo orol, začnú si myslieť, že si to všetko len vymýšľajú. Ale treba si uvedomiť, že v mimofyzickej realite je všetko len symbolické. Energie sú pripravené ukázať sa nám pomocou hocijakého symbolu, ktorý s nami rezonuje najlepšie. Chcú s nami komunikovať a sú pružnejší ako my. Tak aj keď si na pochôdzkach nazbierame nadmerné množstvo medveďov, je to k prospechu oboch strán.


Učitelia
V Hornom Svete stretávame spirituálnych učiteľov. Naši učitelia sú spirituálni sprievodcovia, ktorí sa nám obvykle zjavujú v ľudskej podobe (v protiklade k silovým zvieratám). Poskytujú múdrosť, informácie a liečenie. Ukazujú nám to, čo potrebujeme vidieť, a učia nás, ako dosahovať veci. Poskytujú radu a pomoc na našej ceste.

Naši učitelia môžu vyzerať celkom ako obyčajní ľudia (napríklad môj učiteľ Yovmiel vyzerá ako blahobytný fúzkatý pánko okolo štyridsiatky, alebo môžu mať podobu známych božstiev. Weatherupovej spolužiačka mala za spirituálneho učiteľa Peleho, Weatherupová má archanjela Michaela.

Keď máme do činenia s božstvom, náboženskou postavou alebo archetypom, dostávame sa do kontaktu s tým aspektom tejto energie, ktorý je pre nás najvhodnejší. Takže keď sa nám ukáže Budha v drevákoch a so šiltovkou, je to len jeden aspekt Budhu a nie celý Budha. Niekto iný bude vnímať Budhu celkom odlišne. Oba vnemy budú absolútne platné. Najčastejšie však ľudia dostávajú učiteľov, ktorých nedokážu identifikovať ako ten či onen archetyp.

Keď nám učiteľ odpovedá na otázku, prvá vec, ktorú povie, je najdôležitejší aspekt celej odpovede. Weatherupová uvádza, že by sa mohla napríklad pýtať svojho učiteľa, čo by mala robiť, aby sa stravovala zdravšie. Učiteľ by jej mohol ukázať skúsenosť z minulého života, kedy nemala dostatok jedla, ktorú treba najprv vyhojiť. Potom jej môže ukázať kopy zeleniny a môže jej ukázať, ako sa pravidelne stravuje. Ale najdôležitejšie je vyhojenie skúsenosti z minulého života, bez ktorého sa nič z tých ďalších nepohne dopredu.


Príprava na šamanskú cestu
Pri šamanskej ceste je dôležité mať čo najmenej rušené prostredie. Ak používame nahrávky bubnovania, je dobré používať aj slúchadlá, ktoré odfiltrujú rušivé vonkajšie zvuky.

A tu je ukážka hudby vhodnej pre šamanské putovanie (táto dokonca nerozčuľuje ani mňa. Šamanské bubnovanie pozostáva s 4-5 úderov za sekundu, ktoré je dobré hrať asi 15 minút, potom prichádzajú obvykle 4 pomalšie údery nasledované veľmi rýchlymi údermi, znova štyri pomalšie a potom veľmi rýchle údery.

Poznámka Artemius: Podľa nás najlepšou nahrávkou šamanského bubnovania z tých, čo momentálne sú k dispozícii, je Michael Harner’s Shamanic Journey Multiple Drumming™.

Ďalšou špičkovou nahrávkou určenou na dlhé mentálne/astrálne cestovanie je Singing Chorus™ a nahrávka Didjeridu™ ma zase mnohokrát vzala do Austrálie k domorodcom, kde som sa v ich kruhu účastnil magických rituálov. Aby sa ti však pomocou uvedených nahrávok darilo cestovať, potrebuješ cvičiť ako s nimi tak aj bez nich.

Možno aj pre teba bude najefektívnejšou cestou striedanie a podľa účelu kombinovanie nasledujúcich techník: progresívna relaxácia a meditácia na čiernočiernu tmu, vizualizácia/imaginácia pre účely astrálneho cestovania, Monroeov Hemi-Sync a Harnerové šamanské nahrávky. Skúšaj a čo ti zaberie, to používaj.

Môže sa však stať, že spočiatku ti niečo dobre pôjde a neskôr zistíš, že ďalej ťa to už neposúva, a tak prejdeš dajme tomu na techniku, ktorú si dovtedy ignoroval a ktorá sa pre teba stane tou finálnou. Avšak zmenené stavy vedomia navodené či už bubnovaním a/alebo Hemi-Syncom používaj dlhodobo, nič tým nestratíš, len získaš. Vždy počúvaj pocity svojho tela! To je ten najlepší manuál a navigátor zo všetkých.  

Je dôležité vždy sa vrátiť, keď zaznie táto návratová sekvencia, hoci Weatherupová nevraví, prečo… Hovorí, že ak máme niečo rozrobené, môžeme to dokončiť pri budúcej ceste – ale že je dôležité ísť na cestu a vrátiť sa z nej silou vôle. (Ja tuto chybu asi robím. Proste vždy po ceste niekde zaspím. Nechodím späť tou istou cestou a nečakám na návratové sekvencie, pretože často vôbec nepoužívam hudbu. Zatiaľ mi to však funguje :-P)

Keď so šamanskými cestami len začíname, mali by sme si na ne vybrať taký čas, kedy sme uvoľnení a sústredení, ale nie ospanliví. Môžeme pri nich sedieť, ale lepšie je ľahnúť si – aspoň nepohodlie tela nezapríčiňuje slabé sústredenie sa na samotnú šamanskú cestu. Nemalo by nám byť ani teplo, ani zima.

Než začneme s putovaním, povieme si celkový úmysel, ktorý za ním bude. Ak sme trochu nervózni, môžeme povedať nejakú motlitbu alebo jednoducho požiadame spirituálnych sprievodcov, aby nám pomohli, aby sme na šamanskej ceste boli celkom bezpeční a chránení. Takáto afirmácia by mohla znieť: „Budem úplne bezpečný a chránený počas šamanskej cesty, na ktorú sa práve chystám. Ľahko sa dostanem do zmeneného stavu vedomia a budem veľmi jasne a presne vnímať, čo mi môj sprievodca ukáže.“ Všimnite si: afirmácia je celá v pozitívnom tóne!

Ak po prvom pokuse budeme mať nejaké problémy, napríklad sme si nič nezapamätali alebo sme sa nedostali tam, kam sme chceli ísť, prípadne ak sme nerozumeli informáciám, čo sme získali, môžeme afirmáciu použiť, aby sme sa naprogramovali na dobrý výsledok. Proste si povieme “budem si svoju cestu pamätať” alebo čokoľvek iné.

Cesta #1 do Dolného Sveta 
Dobrým začiatkom šamanského putovania je cesta do Dolného Sveta. Proste sa tam premiestnime, pobudneme tam, poobzeráme sa a pri návratovom signály sa vrátime späť.

Úmysel: Idem do Dolného Sveta.

Sadneme alebo ľahneme si, spustíme bubny a chvíľku sa uvoľňujeme. Myslíme na náš úmysel; stále si ho v duchu opakujeme. Budeme si ho opakovať, až kým nedorazíme do Dolného Sveta: Idem do Dolného Sveta.

Vydáme sa na cestu tak, že si začneme cielene  predstavovať naše zvolené miesto v prírode a hľadáme v ňom cestu nadol. Ňou sa pustíme. Nakoniec by sme mali mať pocit, že pristávame, prichádzame alebo vpadneme do Dolného Sveta. Ak jedna cesta nefunguje, skúsime inú.

Len čo vojdeme do tunela do Dolného Sveta, nezastavujeme sa; stále zostávame v pohybe. V istom bode sa náš pocit zmení z „predstavovania si“ na „vnímanie“.

Keď dorazíme do Dolného Sveta, strávime čas tým, že si ho preskúmame. Preskúmame miesto, kde sme sa našli. Môže to byť čokoľvek – les, púšť, morské pobrežie, breh rieky alebo vrchol hory. Možno stretneme zvieratá (bájne alebo skutočné) alebo duchov prírody. Keď začujeme návratovú sekvenciu, vrátime sa späť tou istou cestou, ako sme prišli. Návrat bude pravdepodobne neporovnateľne rýchlejší. Dostaneme sa na to miesto v prírode, odkiaľ sme vyštartovali, a postupne obrátime našu pozornosť späť do nášho tela – pohýbeme prstami na rukách i nohách a mentálne sa vraciame do fyzickej reality.

Je veľmi dobrý nápad mať pri sebe zošit a pero a zapísať si, čo sme na ceste videli.


Cesta #2 za silovým zvieraťom
V tejto ceste si pôjdeme pozrieť naše silové zviera. Do úmyslu zahrnieme aj to, že naše silové zviera na nás bude pri našom príchode čakať. (Keby som toto bola vedela na začiatku! Bez úmyslu a podobných formulácií som sa proste vybrala na svoju čistinku a volala a volala – a nič… Len v jednom okamihu som zachytila za chrbtom pohyb obrovských sivých mačacích láb. Zaskočilo ma, aké veľké boli. Automaticky ma napadlo “puma”. Potom som si vygooglila, že puma je skutočne obrovské zviera… Ale nakoniec to nebola puma, bol to môj „spolubývajúci“ , s ktorým som sa bez svojho vedomia delila o telo – Kerub Efniel. Zrejme začul, ako strašne hulákam, a išiel sa pozrieť, kto to tej babe bláznivej zasa ubližuje…

Keď stretneme svoje silové zviera, možno nám povie, ako chce s nami pracovať, alebo nám dá nejaké informácie. Prvýkrát by sme však za ním nemali ísť s určitou otázkou, aby sme nepreťažili svoju schopnosť sústrediť sa.

1. Spustíme bubnovanie.
   
   
2. Prípadne povieme nejakú afirmáciu.
   
   
3. Stanovíme si celkový úmysel: Idem do Dolného Sveta stretnúť sa s mojím silovým zvieraťom. Žiadam, aby na mňa moje silové zviera čakalo tam, kde vstúpim do Dolného Sveta.
   
   
4. Predstavíme si naše miesto v prírode, ktoré sme použili pri predchádzajúcej ceste do Dolného Sveta.
   
   
5. Zídeme do Dolného Sveta.
   
   
6. Urobíme svoju šamanskú cestu.
   
   
7. Vrátime sa tou istou cestou späť, prenesieme pozornosť do fyzického tela a po ukončení cesty si zapíšeme výsledok.

Cesta #3 do Horného Sveta
Cesta do Horného Sveta sa podobá ceste do Dolného Sveta až na to, že si potrebujeme nájsť priechod nahor, nie nadol.

1. Spustíme bubnovanie.
   
   
2. Prípadne povieme nejakú afirmáciu.
   
   
3. Stanovíme si celkový úmysel: Idem do Horného Sveta.
   
   
4. Predstavíme si naše miesto v prírode a nájdeme spôsob, ako sa dostať nahor.
   
   
5. Ideme stále nahor, až kým sa neocitneme v Hornom Svete.
   
   
6. Poobzeráme sa a preskúmame miesto.
   
   
7. Vrátime sa tou istou cestou späť, prenesieme pozornosť do fyzického tela a po ukončení cesty si zapíšeme výsledok.

Cesta #4 za spirituálnym učiteľom
Keď sme sa už oboznámili s Horným Svetom, je na čase stretnúť sa s naším spirituálnym učiteľom. Tento bude mať najskôr ľudskú podobu. Takisto ako pri prvej ceste za silovým zvieraťom, ani tu nejdeme s vopred pripravenou otázkou, ale ak nám bude neičo hovoriť, je to tiež úplne v poriadku.

1. Spustíme bubnovanie.
   
   
2. Prípadne povieme nejakú afirmáciu.
   
   
3. Stanovíme si celkový úmysel: Idem do Horného Sveta a stretnem sa tam so svojím učiteľom. Žiadam, aby ma tam už čakal, keď prídem.
   
   
4. Predstavíme si naše miesto v prírode a ideme nahor tým istým spôsobom ako prvýkrát.
   
   
5. Ideme stále nahor, až kým sa neocitneme v Hornom Svete a nevidíme niekoho, ako na nás čaká.
   
   
6. Zoznámime sa so svojím učiteľom.
   
   
7. Vrátime sa tou istou cestou späť, prenesieme pozornosť do fyzického tela a po ukončení cesty si zapíšeme výsledok.

Cesta #5 do posvätnej záhrady
Ak sme si ešte nezvolili nijaké miesto za našu posvätnú záhradu, môžeme ísť do Dolného Sveta a požiadať svoje silové zviera, aby nám pomohlo vybrať správne miesto pre našu posvätnú záhradu. Alebo môžeme ísť do Horného Sveta a spýtať sa učiteľa. Urobíme, čo je pre nás lepšie. Ak sme si nejaké miesto zvolili sami, tak tam pôjdeme priamo z nášho miesta v prírode. V každom prípade si potrebujeme zapamätať cestu, ktorá nás vedie v nášho miesta v prírode do posvätnej záhrady.

1. Spustíme bubnovanie.
   
   
2. Prípadne povieme nejakú afirmáciu.
   
   
3. Stanovíme si celkový úmysel: Ak vieme, kde je naša posvätná záhrada: Idem do svojej posvätnej záhrady. Ak nevieme, kde je, tak použijeme jednu z týchto dvoch: Idem do Dolného Sveta a požiadam svoje silové zviera, aby mi pomohlo nájsť moju posvätnú záhradu alebo Idem do Horného Sveta a požiadam svojho učiteľa, aby mi pomohol nájsť moju posvätnú záhradu.
   
   
4. Nech už sa tam dostaneme hocijako, strávme čas jej dôkladným preskúmaním.
   
   
5. Vrátime sa tou istou cestou späť, prenesieme pozornosť do fyzického tela a po ukončení cesty si zapíšeme výsledok.

Weatherupová: „Väčšinu ciest robím tak, že putujem do svojej posvätnej záhrady s úmyslom, že ma tam stretne vhodný sprievodca a pomôže mi v tom, čo plánujem urobiť.“
Zdroj 

Súvisiace články
Extatický & Enstatický Šamanizmus
Psychotropný šamanizmus
O duchoch
V ríši prírodných duchov
Co je a co není šamanismus
Život šamana
Šaman ho naučil komunikovat…
Liečenie
Šamanská mágia na akékoľvek problémy
 Mágia na jasnovidnosť (démonologický koncept)
 Evokácia Hagiel
  Magická rekapitulácia
  Alchymie záměru
Vzdejte se důležitosti!
Stať sa Tigrom
Lucidné snívanie verzus Astrálne cestovanie
Šamanská cesta za duchom Slnka
Učení mravenčího ducha
Duchovia najmocnejších objektov Vesmíru
Ako sa naučiť astrálne cestovať? 
Vnímanie v rôznych prostrediach reality 
Duchovia Voodoo 
Andský šamanismus peruánskych indiánov Qeros  
Zaručene pravý šarlatán  
Mýtické Bytosti ako tvoji spojenci  
Pozor na pokrytcov 
Oči Slnka v krajine noci 
Sila mágie…  
O duchoch, človeku najbližšie 
Rituál s duchmi prírody  
Šaman o negatívách pozitívneho myslenia

Upravil a doplnil Peter & Spol