Psychoaktívne huby & Durman & Muškátový oriešok

Ako je to vlastne s „hubičkami“? Dajú sa nájsť v lese? Čo vlastne spôsobujú? Sú skutočne nebezpečnejšie či lepšie ako „normálne drogy“?

Najprv malá historická exkurzia. Známi užívatelia húb boli starí Mayovia. Už pred 3 000 rokmi obyvatelia výšin i pobrežia Tichomoria Guatamaly uctievali niektoré huby ako božské, dokonca ich podobizne vytesávali do kmeňov stromov ako totemové božstvá. Dodnes existujú na juhu Mexika dve mayské spoločenstvá, ktoré užívajú golierovku kubánsku pri náboženských obradoch, veštení a liečení.


Muchotrávka červená

Vo védskom náboženstve zaujímal jedinečné miesto boh Sóma (v Rgvéde sú mu venované spevy 9. knihy). R. Gordon Wasson identifikoval po rozsiahlych bádaniach Sómu ako Amanitu muscariu. Pod týmto názvom sa neskrýva nič iné ako muchotrávka červená. Táto známa huba účinkovala aj v kulte sibírskeho kmeňa Korjakov, ktorí ju taktiež uctievali ako božstvo a užívali ju.

Účinky tejto huby sú predovšetkým halucinogénne. Samozrejme, množstvo musí byť primerané. Ak sa jej užije málo, tak sa nič nemusí stať, ale ak veľa, tak nastáva otrava s následkom poškodenia životne dôležitých orgánov (pečene) s následkom smrti. Muchotrávka obsahuje viacero látok: amanitín, muskarín, butofenín. Psychoaktívne účinky sa pripisujú kyseline iboténovej a muscimolu. Účinok nastáva po 15 až 20 minútach a trvá hodiny. Začína sa spánkom. Človek zaspí asi na 2 hodiny, ale jeho spánok bude zvláštny. Nedá sa z neho prebudiť, hoci je možné vnímať okolité zvuky. Objavujú sa farebné bezobsažné sny a vidiny. U niekoho sa účinok prejaví pocitom povznesenia trvajúcim 3 až 4 hodiny po precitnutí zo spánku. Počas tejto fázy má človek pocit výnimočných fyzických schopností a výkonov so snahou ich aj predvádzať. Muskarín spôsobuje kŕče a potenie, pričom kŕče bývajú často príčinou smrti.


Lysohlávky a golierovky

Patrí sem niekoľko druhov, napríklad lysohlávka mexická, čierna, aztécka, mnohoškvrnitá, jugensova, golierovka kubánska. Aj tieto huby boli často používané v šamanských náboženstvách (Os. pozn.: správne v šamanských kultúrach, nakoľko šamanské náboženstvá nejestvujú. Šamanizmus nie je náboženstvom) južnej Ameriky. Hoffman z nich izoloval psychoaktívne látky, a to predovšetkým psylocibín a psylocín. Obe tieto látky sú chemickou štruktúrou podobné serotonínu, neuromediátoru vlastnému ľudskému mozgu. Ich „výhodou“ je, že nespôsobujú takmer žiadne telesné príznaky, napr. potenie, nevoľnosť, závrate, búšenie srdca alebo vracanie.

Asi 10 až 20 klobúčikov však vyvoláva výrazné psychické zmeny, keď prichádza k zmenám vedomia s úplne odlišným vnímaním reality, priestoru a času, vlastného telesného bytia a psychického „ja“. Tieto zmeny sprevádzajú výrazné zrakové a sluchové halucinácie. Objavujú sa dávne zážitky, napríklad z najranejšieho detstva, a to úplne zreteľne. U niektorých jedincov môže užitie lysohlávok vyvolať duševno-psychotické ochorenie.

Jedia sa surové, alebo sa sušia a melú na prášok. Varenie sa nedoporučuje. Obzvlášť nebezpečná je kombinácia týchto húb s inými drogami, napríklad alkoholom. Vtedy sa nepríjemným spôsobom prejavia aj telesné príznaky: silné bolesti hlavy a závrate, nevoľnosť so zvracaním. Osobne poznám prípad smrti 21–ročného vysokoškoláka, ktorý sa zadusil zvratkami, keď sa zdrogoval lysohlávkami.

(Os. pozn.: Dogmatické a tendenčné konštatovanie. Zadusiť zvratkami sa môže napríklad aj pri inej činnosti. Každý predsa máme slobodnú vôľu a rozum. Pre toho, kto to postráda, je nebezpečné aj prejdenie na druhú stranu cesty. Apropo, môj kamarát zomrel po zadusení zvratkami pri opitosti alkoholom. Myslím si, že ten je podstatne nebezpečnejší ako prírodné posvätné rastliny.)


Durman

Durman obecný (Datura stramonium) patrí do čeľade ľulkovitých rastlín, kam sa radia aj zemiaky, rajčiny či tabak. Existuje viacero jeho odrôd. Jeho anglický ľudový názov je tŕňové jablko, v USA mu hovoria jamesotownské obilie.  Užíva sa snáď od nepamäti. Existovali šamanské kulty, napríklad u kalifornských Cahuillov, keď sa používal pri iniciačných obradoch dospelosti. Obsahuje, rovnako ako huby, rastlinné halucinogény v koncentrácii, ktorá závisí od odrody. Sú to hlavne hyosciamín, norhyosciamín, skopolamín.

Durman je prudko jedovatý. Dobové záznamy hovoria: „Durman môže zabiť a v prípade, že ho podáva skúsená osoba v príslušných dávkach a náležitým spôsobom, môže spôsobiť dočasné pomätenie, prípadne i trvalé šialenstvo.“  Účinky durmanu sa prejavujú malátnosťou, zrakovými a sluchovými halucináciami, dlhým bezsenným spánkom, stratou vedomia, ktoré sa môže končiť až smrťou. V USA je ročne evidovaných niekoľko desiatok úmrtí po požití durmanu, s ktorým experimentujú predovšetkým mladí ľudia. Durman rastie divo na niektorých lokalitách aj u nás a dá sa pomerne ľahko vypestovať. Poznám človeka, ktorý sa po požití relatívne malej dávky dodnes psychiatricky lieči na psychotickú poruchu.

(Os. pozn.: Opäť dogmatické a tendenčné konštatovanie. Psychotickú poruchu je možné dostať aj z hypnózy alebo z rôzne extatický či enstatický navodených zmenených stavov vedomia. Je to podobné, ako by som chcel poukázať na nebezpečenstvo riadenia automobilu v tom zmysle, že „videl som, ako jeden riadil automobil, havaroval a doteraz je hospitalizovaný.)


Muškátový oriešok

Je známym a obľúbeným korením. Používa sa do pečiva, punču, jedál ázijskej kuchyne. Menej známe je o ňom to, že vo vyšších množstvách pôsobí psychoaktívne a halucinogénne. Muškátový oriešok (Myristica fragrans) obsahuje látky myristicín a safrol, ktoré sú svojím chemickým zložením v podstate MDA a MMDA, čiže amfetamínové deriváty známe ako extáza.

Po užití vysokých dávok má užívateľ pocit „zosilnenia pocitov a citov“. Človek je citlivý, veľmi živo a emotívne prežíva i nevýznamné situácie a okolnosti, zvyšuje sa jeho vizuálna predstavivosť, má zvýšenú schopnosť vcítiť sa do pocitov iných, miera jeho empatie je maximálna. Konzument ostáva v podstate pri vedomí, halucinácie nemá. Vysoké dávky však spôsobujú búrlivé alergické reakcie, predovšetkým na koži, a silné potenie.

Z histórie je známa epidémia otráv muškátovým orieškom koncom 19. storočia u amerických a britských žien, ktoré ho užívali v snahe o oddialenie menštruácie alebo vyvolania potratu.

Doteraz uvádzaná flóra (i keď huby v podstate nie sú rastlinami) sa vyskytuje aj u nás. Existuje mnoho ďalších rastlín, ktoré obsahujú psychoaktívne látky. Známy je kaktus druhu peyotl, obsahujúci meskalín, ktorý spôsobuje výrazné zmeny vedomia, mnohé tropické rastliny, ktoré ani nemajú slovenský názov, napr. africká rovníková krovina Tabernantha iboga obsahujúca ibogaín, psychoaktívny alkaloid.  A, samozrejme, nikotín obsiahnutý v tabaku a tertrahydrokannanibol v marihuane.

Autor: MUDr. Mário Straka
Zdroj: časopis ČISTÝ DEŇ