Inštinkt & Intuícia
Intuícia sa niekedy od inštinktu ťažko rozlišuje. Môžeme napríklad povedať: „Vycítila som to inštinktívne…“ alebo: „Vycítila som to intuitívne…“ a nie je v tom prakticky rozdiel, píše vo svojej knihe Tajomstvo dvoch partnerov Jana Heffernanová.
Ako inštinkt a intuíciu rozlišuje Lenka Novotná?
Inštinkt a intuícia – i keď pri hlbšom zamyslení sa zdá, že sú to pojmy navzájom dosť podobné, napriek tomu my všetci, tak laici, ako i odborníci z odboru psychológie, cítime určité odlišnosti, ktoré prepožičiava týmto slovám úplne iné významy. Obe tieto vnútorné schopnosti živých bytostí, aspoň nás ľudí, sú viac-menej nezávislé od našej skúsenosti, získanej počas nášho krátkeho života. Máme ich vrodené, odovzdané generáciami našich predkov. Čoraz častejšie sa však presadzuje názor, že ľudia moderného sveta nevyužívajú tieto základné stavebné kamene našej osobnosti, akoby menej vedeli načúvať svojmu vnútru a strácajú svoje „zvieracie“ schopnosti.
Inštinktívna reakcia na to, čo sa okolo nás deje a čo sa nás nejako vnútorne dotýka, je vždy okamžitá a jednoznačná. Je odpoveďou na pudové pohnutia našej psychiky, ktorá je priamo napojená na našu telesnú schránku. Inštinkty sa spájajú hlavne s našimi primárnymi potrebami (jesť, piť, spať, vyhnúť sa bolesti), ale pomáhajú tiež vytvárať psychickú harmóniu (získať pocit bezpečia, lásky a sebaúcty). Inštinkt vychádza odkiaľsi zdola, z našich koreňov.
Intuícia obsiahne situáciu v jej celku, je to schopnosť zachovať sa podľa svojej vnútornej múdrosti a častejšie sa spája s akousi duchovnou nadstavbou našej psychiky. Akoby sme náhle, bez logickej úvahy prenikli k jadru problému, situácie a presne vedeli, čo máme urobiť, ako sa zachovať. Môže byť značne potlačená, ale schopnosť načúvať je daná každému a možno ju nevyčerpateľne rozvíjať. Niektorí ľudia, ktorých myslenie je orientované určitým smerom, môžu vnímať svoju intuíciu ako prepojenie s vyššími mocnosťami, vidiac seba v pevnom systéme univerza, zaisteného celistvosťou a zmysluplnosťou a spätosťou seba a okolia. Smeruje k niečomu vysokému, presahujúcemu nás. Tušíme v nej pohyb hore, zhora.
Akoby obe tieto schopnosti rámovali našu osobnosť, dávali jej jasné ohraničenie a pritom prerastali do okolitého sveta.
Predstavme si pudovú, inštinktívnu podstatu človeka ako pevné základy domu, ktoré sú zapustené do pivničných priestorov, je to niečo, čo nám dáva stabilitu a bez čoho nemôžeme prežiť, nieto vyrásť do výšky. Intuícia je teda v tomto dome niečo presahujúce, akési fluidum, zastrešenie, možno i tajomná pôda plná dobrodružstva a objavovania nového a na prvý pohľad skrytého.
Pojem šiesty zmysel, teda schopnosť mimozmyslového vnímania, sa vysvetľuje podobne ako samotná intuícia. Existujú rôzne teórie, či sú tieto pojmy označením toho istého, alebo sa hovorí o iných javoch. Zjednodušene možno povedať, že intuícia ako schopnosť sa môže prejavovať práve cez šiesty zmysel, ktorý nazerá na veci komplexne (bez zapojenia bežne používaných piatich zmyslov) v tom istom momente. http://baby-web.topky.sk
Vo všeobecnosti sa vie, že inštinkt (lat. instinctus = popud, vnuknutie, pud) je vrodená dispozícia k určitej činnosti alebo k dosahovaniu určitého cieľa. Sú to vrodené, zdedené spôsoby správania, ktorým sa ani človek, ani zviera nemusia učiť. Inštinkt je zložitý komplex a reťazec nepodmienených reflexov.
Intuícia (lat. in–tueor, in–tuitum) znamená vhľad, alebo náhľad a v súčasnom užití obvykle označuje schopnosť rýchleho chápania, odhadu a rozhodovania, ktoré nie je sprostredkované žiadnym uvažovaním aj keď býva prevádzané pocitom jasnosti a istoty, nie je podložené žiadnymi dôvodmi. Intuícia môže byť podmienená skúsenosťou a hrá významnú úlohu ako pre rýchle rozhodovanie pod časovým tlakom, tak tiež v umení a každej tvorivej činnosti. Odtiaľ tiež intuitívny – dosiahnutý intuíciou či odhadom, nezdôvodnený, predbežný. (…)
Aby sme vyššie uvedené informácie, s ktorými vcelku súhlasím, ozrejmil bližšie, a uviedol ich do kontextu našej témy, povieme si niečo o našich zmysloch bližšie.
U človeka bežne rozlišujeme 6 zmyslov (pôvodne 5)
– zrak
– sluch
– rovnováha
– čuch
– chuť
– hmat
Všetky dokážeme uplatniť aj v projekcii astrálneho vedomia, dokonca aj zmysel pre (fyzickú) rovnováhu a to napriek tomu, že tam gravitácia nejestvuje. Tu totiž máme uloženú v našej hlave ako jeden z mentálnych programov, ktorý sa v astrálnej projekcii môže prebudiť a akože sa zreálniť.
Zmyselné vnímanie vo fyzickom tele nám umožňujú zmyslové orgány, ktorými sú
– oko (zrak)
– ucho (sluch)
– vnútorné ucho (rovnováha)
– nos (čuch)
– jazyk (chuť)
– koža (hmat, teplo/chlad)
Avšak dnes už vieme, že je vypozorovateľný aj siedmy zmysel (šiesty v prípade, že neberieme do úvahy zmysel rovnováhy), ktorému hovoríme intuícia.
Intuícia je funkciou siedmeho (šiesteho) zmyslu, vyjadrený mimozmyslovým vnímaním prichádzajúcich informácií, ktoré mimochodom vždy pochádzajú len z astrálneho (mentálneho) prostredia, a ktoré sa vo fyzickom tele realizujú prostredníctvom zmyslového orgánu, ktorý predstavuje centrum emócií –limbický systém – ktorý anatomický vyzerá ako „golier“, vinúci sa okolo mozgového kmeňa a tvoriaci hraničnú zónu medzi mozgovým kmeňom a mozgovou kôrou. Ten zachytené informácie registruje a na ich základe si vytvára predstavu o svete, ktorá zostáva pod prahom vedomia a ovplyvňuje naše pocity. Tu vzniká „pocitový súd“, na základe ktorého mozog vylučuje hormóny, ktoré emóciu ešte zvýraznia. (upravené z webového článku „Šiesty zmysel“)
Tak sa to deje v psychosomatickom kontexte. Ako to však všetko prebieha, pokiaľ fyzické telo (dočasne) odložíme?
Pri exteriorizácii astrálneho tela (AP/OOBE/LD/NDE/LTP) náprotivok fyzického zmyslového orgánu intuície, ktorý (zatiaľ) nevieme, kde presne sa v mozgu alebo v srdci nachádza, predstavuje mentálna matrica, ktorá ako štvorpólový magnet ducha pracuje s mentálnou hmotou, najsubtílnejšou formou akáše a ktorá do uvedomenia dostáva informácie (idey), ktoré pochádzajú zo spomínanej akášickej sféry mentálnej (duchovnej) roviny.
Ako som uviedol inde, mentálna sféra ako taká je elektromagnetická a je vodivým médiom všetkých ideí, myšlienok a predstáv smerom k vedomiu ducha, ktorý ich selektívne – podľa svojho aktuálneho vývojového štádia (vibrácie, zahŕňajúcej aj stav karmy) – absorbuje, a ďalej skrz astrálnu matricu astrálnej (emocionálnej) roviny ich prevádza do fyzickej roviny k uskutočneniu, kde nadobúdajú rôzne fyzické formy.
O použití zmyslov počas astrálnej projekcie sa dozvieš v článku: Len vnímaj a nemysli…
