O ženách tak trochu ináč
Každá žena je výrazom Bohyne – je jej živúcim aspektom. A keďže každá Bohyňa má vo svojej podstate ako negatívny (deštruktívny) tak pozitívny (budovateľský) aspekt, u žien sa taktiež tieto kvality zrkadlia v ich nekonečných rozmanitostí prejavov. To dáva ženám ich vonkajší povahový výraz.
U bohýň – skutočných duchov – sa tienisté stránky s tými svetelnými nikdy nebijú, pretože tvoria dokonalú súhru, a vo svojom prejave sa striedajú v rámci prirodzených cyklov, ako to je napríklad u ročných období alebo v prípade bájneho vtáka Fénixa, ktorý povstáva z vlastného popola, aby pochoval všetko to staré a nefunkčné a ustanovil si tým nový osobný mýtus, ktorý ho bude v nasledujúcich (nových) časoch neutíchajúcej dynamiky Vesmíru neomylne viesť.
Vieme, že vonkajšie prejavy jednotlivcov sú zrkadlením ich nevedomej mentálno-emocionálnej architektúry, čo dáva príležitosť k vzniku nespočetných kombinácií duševných kvalít – charakterov jednotlivcov. Preto je každý človek svojim spôsobom jedinečným a výnimočným.
U žien sa duševné aspekty nastavujú tak, aby sa prirodzene s tými mužskými dopĺňali a tvorili tak rovnováhu, ktorá sa ako mikrokozmos zrkadlí v makrokozmose. Ale v čase počatia novej existencie, v podobe novorodenca, sa kvality bohyne Vyššou mocou posilňujú tak, aby sa potomok vzhľadom k mužským energiám mohol neohrozene vyvíjať v lone energií vody – pocitov a emócií. Posilňujú sa energie počatia, zrodenia, starostlivosti a výchovy dieťaťa, ktoré spočíva na bedrách ženy minimálne (vraj) do siedmeho roku jeho života.
Mužský princíp dovtedy pôsobí len sekundárne, a po dovŕšení spomínaného veku sa jeho vplyv v zmysle priameho pôsobenia k tomu ženskému len dorovnáva. Ide o udržanie rovnováhy protichodných aspektov, ktorá pre zdravý vývin dieťaťa je strategicky dôležitá.
Mužský aspekt je ohnivý. Je to prejavená vôľa a oplodňujúci lúč svetla, ktorý atakuje jednu jedinú konkrétnu inšpiráciu z množstva, nachádzajúcich sa v lone Bohyne, ktorá je ako ženský princíp Vodou. Akákoľvek absencia kvalít ženských energií, rovnako ako aj mužských, je aj v procesoch ľudského inšpiratívneho tvorenia neprípustná.
Tieto analógie fungujú dokonale a vypovedajú o našej božskej podstate a možnostiach meniť chod sveta tým, že ich princípy budeme ctiť a udržovať v absolútnej rovnováhe a harmónii. V hermetickom zmysle ide o to, zmeniť svoj prístup a uplatniť ho vo výkone svojej pravej vôle. Pravá vôľa je tá, ktorá si s Božskou neprotirečí, a pokiaľ v jej zmysle konáme, všetko je tak, ako to chce aj matka príroda – v rozkvitajúcej hojnosti všetkého vo Všetkom.
Božská Prozreteľnosť vybavila ženský princíp schopnosťou a mocou niečo staré zničiť a súčasne, pokiaľ k tomu nastali vhodné podmienky, niečo nové zrodiť. A práve tu je jadro problému; už historicky dlhú dobu vplyvom ortodoxných monoteistických náboženstiev lipnúcich na ekonomicko-politickej moci a rigidnej racionalizácii duchovno-spoločenských princípov, nepriznávame ženám to, čom im v skutočnosti patrí – ich spoločensko-sociálny štatút. Tým voľnému pohybu energií ženských ako aj mužských aspektov (áno, ženy majú aj mužské kvality rovnako ako muži ženské) v procesoch globálneho tvorenia bránime, čím zadávame práve tie príčiny, aby sme v budúcnosti, čo sa postavenia ženy v spoločnosti týka, zožali búrku a tým pádom oslabili všetky aspekty existencie všetkých.
V starom obraze Tvorenia sveta sa mužský ohnivý aktívny princíp v úcte a pokore skláňa pred matkou temnotou – ženským vodným pasívnym princípom – pretože v podobe Svetla vzišiel práve z nej. Toto je polyteistický a animistický pohľad na Svet, overený mnohými tisícročiami postavenia ženy v indigénnych spoločenstvách, až prostredníctvom monoteistických náboženstiev nastal príchod (egregora) Diabla, a nadišla doba temna, pretrvávajúca dodnes.
