Kybalion
Kybalion alebo celým názvom Kybalion, štúdia o hermetickej filozofii starého Egypta a Grécka je hermetický traktát, o ktorom sa tvrdí, že je zhrnutím učenia Herma Trismegista. Prvýkrát bol vydaný v Chicagu v roku 1908 pod pseudonymom „Traja zasvätenci“ a v súčasnosti sa považuje za základný text novodobej hermetickej náuky.
Kybalion obsahuje sedem princípov – axióm – hermetizmu a predstavuje kľúč ku všetkému, čo je prejavené. Ide o zákony Stvorenia vyjavujúce Pravú pravdu.
Sedem axiómov hermetizmu
1/Zákon mentalizmu – hovorí o tom, že všetko je len myseľ a z nej všetko povstáva a naďalej sa rozvíja. Základnou premisou je tvrdenie, že Vesmír je mentálny. Realita, ako ju poznáme, je len jeho prejavom. Teda podstata prejaveného je v duchovnej rovine.
2/Zákon súvzťažnosti – základnú myšlienku tvorí premisa že „to, čo jest dole, jest ako to, čo jest hore a to, čo jest hore, jest ako to, čo jest dole“. Hovorí o analógiách sveta rozdeleného na duchovný, astrálny a fyzický, rovnako ako o vzťahu medzi prejavenou bytosťou a Vesmírom. Vychádza pritom z princípu, že všetko si je navzájom podobné. Hovorí o tom, že keď chceme pochopiť štruktúru Vesmíru, nemusíme do neho ďaleko cestovať, ale úplne stačí, ak spoznáme sami seba. A keby sme chceli pochopiť sami seba, stačí vycestovať do Vesmíru a spoznať ho. Mikrokozmos je kópiou makrokozmu a naopak. To zrkadlí vzťah medzi štruktúrou subjektu ako prejavenou bytosťou a objektom predstavujúcim Vesmír.
3/Zákon vibrácie – znie: „Nič sa nenachádza v pokoji. Všetko sa pohybuje, všetko vibruje.“ Táto premisa vyjadruje myšlienku, že všetko čo je, tvorí pohyb. Vesmír je dynamický a nie statický. Len jeho dynamika tvorí všetky tie nepredstaviteľné variácie rôznorodosti prejaveného. Ich kvalitatívne špecifiká potom tvoria rôznorodé vibrácie energie. Čím je objekt prejaveného vo vyšších vibráciách, tým je dokonalejším, a teda bližšie k Stvoriteľovi, a naopak, čím nižšie vibruje, tým je od Boha vzdialenejší a môže pociťovať oddelenosť, osamelosť a podľahnúť mamonu hmoty a zla. Zákon tiež hovorí o tom, že môžeme použiť vôľu na to, aby sme si postupným zvyšovaním vibrácií duše a ducha zlepšovali kvalitu bytia a existencie, a tak napomohli aj iným. Práca na sebe samom je v podstate procesom duchovnej transmutácie, ktorá, ako sa uvádza v diele Smaragdová doska:
„ … je v podstate oslobodením sa od neautentického bytia, je založený na návrate k pôvodnému autentickému bytiu vôbec a v tomto zmysle je teda procesom reintegrácie. Pokiaľ chceš dosiahnuť svoju transcendentálnej podstaty, musíš sa pre tento svet stať dokonalým bláznom alebo musíš „zomrieť“ vo svete, v ktorom si, aby si „žil“ vo svete dokonalejšieho bytia. V tomto zmysle je transmutácia symbolickou smrťou a symbolickým vzkriesením. Pretože ak odmietneš hodnoty tohto konzumného sveta a davu zostupujúceho dychtivo na dno duchovnej priepasti, ktorú vyhĺbila civilizácia, staneš sa bláznom v schizofrénnej spoločnosti dneška.“
4/Zákon polarity – vyjadruje premisu, že všetko čo je, sa skladá z dvoch protipólov, čo umožňuje dynamiku Sveta a všetkého, čo je v ňom obsiahnuté. Tvoria predpoklad toho, aby svety odlúčenosti a všetko, čo je v nich obsiahnuté, mohlo vôbec existovať. Zákon hovorí, že všetko je podvojné, všetko má dva póly, všetko má svoj opak. Podobné a nepodobné veci sú rovnaké, protiklady sú rovnaké v podstate a líšia sa len stupňom. Protipóly sa stretávajú, každá pravda je len polopravdou a všetky paradoxy sú riešiteľné. Všetko, čo je prejavené, má zároveň dve strany – dva aspekty. Všetko, čo „je“ zároveň „nie je“. Protiklady sú vo svojej podstate rovnaké, odlišujú sa len v stupňoch.
5/Zákon rytmu – premisa hovorí, že všetko má svoju mieru pohybu tam a späť, všetko prichádza a odchádza, hýbe sa dopredu a dozadu ako kyvadlo. Vyjadruje tú skutočnosť, že každý pár protikladov podlieha určitému rytmu. Tento kyvadlový pohyb sa týka opäť všetkého, čo je prejavené, vrátane duševných a duchovných procesov. Jeho účinky je možné stlmiť použitím Princípu neutralizácie, čo predstavuje polarizáciu mysle smerom k želanému pólu.
6/Zákon príčiny a následku – vychádza z princípu príčiny a následku, že každá akcia spôsobuje jej reakciu. Tvrdí, že neexistuje niečo také ako náhoda. V tomto prípade „náhoda“ označuje iba príčinu, ktorú ale nepoznáme alebo ju nechápeme. Tento zákon sa uplatňuje vo všetkých kauzálnych rovinách a nikdy mu nič neunikne.
7/Zákon rodu – hovorí o tom, že princíp rodu je prítomný všade a vo všetkom. Pritom vôbec nejde len o sexuálny kontext. Zdôrazňuje sa, že zákon súvisí so všetkými oblasťami manifestácie energie ducha, teda všade tam, kde sa niečo tvorí a vzniká. Vo fyzickej rovine sa rod manifestuje ako ženský a mužský. Princíp rodu sa prejavuje ako jeden zo základných zákonov vo fyzickej, mentálnej a duchovnej rovine, čím predstavuje ich rozdielne aspekty. Zákon ďalej tvrdí, že každý objekt či subjekt prejaveného v sebe v určitom pomere zároveň združuje tak aktívny mužský princíp (+) – prejavujúci sa ako zámer, ako aj pasívny ženský princíp (−), ktorý sa prevažne javí ako udržiavajúca zložka a zároveň predstavuje z oboch princípov jej variabilnejšiu časť. Kybalion tvrdí, že ženský princíp je zároveň nositeľom konceptov, predstáv a nápadov. Medzi týmito dvoma silami je veľmi dôležitá ich vzájomná vyváženosť.
Živlová analógia, kde sa tento zákon taktiež uplatňuje:
– Oheň predstavuje svetlo, mužský, horúci, rozpínavý, elektrický, aktívny princíp, ktorý by sa bez tlmiaceho účinku vody rozhorel svojou vlastnou vášňou a spôsobil požiar ošiaľu, chaosu a nerovnováhy.
– Voda predstavuje tmu, ženský, studený, sťahujúci, magnetický, pasívny princíp, ktorý by sa bez ohňa stal len nehybnou, temnou a stagnujúcou masou možností a inšpirácií, ktoré by bez oplodnenia lúčom mužského ohnivého princípu nikdy neujali a navždy zostali v lone matky temnoty len ako nezrodené, potenciálne plody.
Len VZÁJOMNÁ a zmysluplná SÚHRA princípov, kde jedna zložka dopĺňa druhú, môže priniesť naplnenie božského poslania, ktoré vymedzuje podmienky a zákonitosti pre možnosť zrodenia sa novej kvality v rámci prejaveného.
Roviny reality
Kybalion delí javy vo vesmíre do troch paralelných rovín. Každá z veľkých rovín sa ďalej delí na sedem menších.
1. VEĽKÁ FYZICKÁ (HMOTNÁ) ROVINA – má najnižšie vibrácie.
Delí sa ďalej na:
hmotná úroveň A:
– známa hmota v skupenstvách a neživá príroda;
hmotná úroveň B:
– hmota s jemnou aktivitou, jej prejavom je napr. rádioaktivita;
hmotná úroveň C:
– „tvoria ju najjemnejšie a riedke formy hmoty, o ktorých nemajú bežní vedci poňatia“;
éterická substancia:
– podľa súdobej fyziky existovala v celom vesmíre jemná hmota (pole) – éter, ktorý prenikal všetkým a vďaka nemu prebiehali jemnejšie fyzikálne interakcie;
úroveň energií A:
– zahrňuje bežné formy energie, ktoré pozná aj veda, ako napr. teplo, svetlo, gravitácia alebo elektrina;
úroveň energií B:
– prírodné sily, ktoré veda zatiaľ nepozná a ktoré sa podieľajú na určitých duševných fenoménoch;
úroveň energií C:
– najjemnejšie energie, ktoré „sú tak organizované, že prejavujú mnoho vlastností života.“; „obyčajní ľudia ich nevnímajú a používajú ich len bytosti z duchovnej roviny.“
2. VEĽKÁ MENTÁLNA (DUŠEVNÁ) ROVINA – niektoré jej prejavy sú nám známe.
Delí sa ďalej na:
úroveň minerálnej mysle:
– obsahuje entity, ktoré „oživujú“ anorganické formy (minerálnu ríšu); sú primitívnymi formami živej energie, o málo inteligentnejšie než najvyššie formy vo fyzickej úrovni;
úroveň A elementárnej mysle:
– tu sa nachádzajú entity, ktoré sú zase o niečo inteligentnejšie ako predchádzajúca úroveň a vedia o nich len okultisti;
úroveň rastlinnej mysle:
– tu sa nachádzajú entity a energie, ktoré udržiavajú rastlinnú ríšu; „rastliny žijú, premýšľajú a majú dušu rovnako ako zvieratá, ľudia a nadľudia.“;
úroveň B elementárnej mysle:
– v tejto úrovni sa nachádzajú entity, ktorých „vývojová“ úroveň spadá medzi rastlinnú a živočíšnu ríšu;
úroveň zvieracej mysle:
– tu sa nachádzajú duše zvierat;
úroveň C elementárnej mysle:
– tu sú duše, ktoré sa vyznačujú vyššou inteligenciou ako je zvieracia, ale najvyššie z nich dosahujú len polovičnú ľudskú inteligenciu;
úroveň ľudskej mysle:
– do tejto úrovne patrí ľudská duša a delí sa, ako každá iná podobná úroveň, na ďalších sedem pod úrovní; Kybalion tvrdí, že „súčasný priemerný človek sa nachádza vo štvrtej podúrovni tejto roviny a tí najinteligentnejší z nás prekročili hranicu piatej podúrovne“, „dosiahnutie tejto úrovne trvalo ľudstvu milióny rokov a bude trvať mnoho ďalších rokov, kým sa dostane na šiestu a siedmu“ a „človek šiestej úrovne sa stáva nadčlovekom, človek siedmej superčlovekom“;
3. VEĽKÁ SPIRITUÁLNA (DUCHOVNÁ) ROVINA
– rovina s najvyššími vibráciami je obývaná bytosťami, ktoré sú k nám v pomere ako my sme v pomere napr. k nezmarom; sú to bytosti, o ktorých sa tradície zmieňujú ako o bohoch alebo anjeloch; podľa Kybalionu NIE JE možné podrobnejšie opísať túto rovinu pomocou dnes nám známych pojmov.
ROVINY PREJAVOV (ÚROVNE BYTIA)
– nemajú vymedzenú ostrú hranicu a prekrývajú sa, takže niekedy nie je možné jednoznačne určiť, či ide napr. o vyšší hmotný, alebo nižší duševný jav. Tieto úrovne Kybalion spája s tzv. „vývojom“ existencií. Fyzická rovina predstavuje najnižšie „vývojové“ štádium, duchovná zase najvyššie.
Uplatnenie teórie Kybalionu v duchovnom zrení človeka
Ak sebaklam povýšiš na Lásku
Spoznaj sám seba
Keď sa dobrému nedarí a zlý si blahom krochká
Zen a osvietenie
Premena
