Holotropné dýchanie II – reportáže z terapií


I. Tibetské (bleskové) dýchanie

Hodina prvá:
V malej telocvični základnej školy v blízkosti diaľnice smerom na Brno sa schádza skupina asi tridsiatich osôb. Uprostred pobiehania, chodenia hore-dolu a hľadania najvhodnejšieho miesta pre svoje „ležovisko“ je ťažké rozoznať, kto patrí ku klientom a kto k lektorskému tímu. O ich odbornosti a prípadne vzdelaní v oblasti psychológie, psychiatrie či psychoterapie nie je nič známe. Slova sa ujíma mladý, počerný muž s výraznými temnými očami a hrubým obočím. Predstaví iba seba a krátko uvedie spôsob, akým prebehne tento večer.

Hodina druhá:
Preväzujeme si vzájomne oči prinesenými šatkami, kontrolujeme, či je náš odev voľný a nič nás neomína či neobmedzuje. Líhame si všetci do kruhu hlavou smerom do jeho stredu. Niektorí, očividne skúsenejší, si dávajú pod hlavu malý vankúšik a prikrývajú sa tenšou dekou. Na podlahe, hoci prikrytej hrubým kobercom, nie je skutočne veľmi teplo. Na základe zadaných pokynov sa všetci konečne utíšia. Náhle a bez varovania začne hrať hlasná rytmická hudba, tvorená takmer výlučne dunivým zvukom bubnov a hlučnými, takmer všetko prehlušujúcimi tónmi neznámych dychových nástrojov. Účastníci sa zhlboka a rýchlo nosom nadychujú, ústami rovnako rýchlo vydychujú. Medzi nádychom a výdychom sa nedodržiava žiadna pauza.

Po vnútornom obvode kruhu sa pohybujú niekoľkí facilitátori a hlasným napodobovaním rýchleho dychu podporujú dýchajúcich. Po nejakej dobe odkiaľsi zaznie vzlyk a trhaný plač. Nasleduje z inej strany vysoký, jačavý tón, u ktorého sa nedá určiť, či vychádza z úst muža alebo ženy. Ďalší účastník dýchania sa začne takmer okamžite hystericky smiať. Po niekoľkých minútach sa ozvú náhlivé kroky a otváranie dverí a počuť, ako niekto zadržuje dávenie. Akási žena sa pustí do monotónneho, nezrozumiteľného spevu. Trvá potom už len chvíľu, kým sa z každého kúta nešíria rôznorodé zvuky miešané s dupotom bosých nôh facilitátorov a ich podporným hlasným dýchaním.

Hodina tretia:
Napriek tomu, že bubny ustavične počuť v ich naliehavých, burácajúcich tónoch, chaotické hlasy derúce sa z úst dýchajúcich sa v druhej polovici tretej hodiny utišujú a už počuť len zrýchlené kroky členov tímu a ich dychčanie. Podaktorí z ležiacich sa snažia ešte pokračovať v dýchaní, ale darí sa to málokomu.

Hudba náhle umĺkne, rovnako rýchlo a bez upozornenia, ako začala hrať. Vedúci tímu zatlieska a vyzve dýchajúcich, aby prerušili dýchanie a pomaly sa zdvihli. Na malom pódiu v zadnej časti telocvične je pripravené drobné občerstvenie a niekoľko termosiek s čajom. Tím lektorov ponúka dýchajúcich. K zdieľaniu zážitkov nedochádza.

Hodina štvrtá:
Po krátkom pohostení sa facilitátori lúčia. Do daždivého večera sa väčšinou trolejbusmi rozchádza tridsať ľudí, ktorí si budú musieť sami poradiť s tým, čím práve prešli…


II. „Rýchlokvasné“ dýchanie

Deň prvý a posledný:
Celá skupina i s facilitátorom (psychiater s certifikátom o absolvovaní niekoľkoročného kurzu holotropného dýchania (ďalej už HD) a jeho ukončení v USA) a jeho asistentkou sa schádza v jednom z psychiatrických zariadení v hlavnom meste pred deviatou ráno. Dve prednášky o HD sa uskutočnili po večeroch už počas predchádzajúceho týždňa.

Sitteri pripravujú prvým dýchajúcim lôžka, vankúšiky, podložky a prikrývky. Do bezprostrednej blízkosti ukladajú papierové vreckovky, igelitové vrecúška a fľašky s vodou.

Po krátkom úvode a nevyhnutných pokynoch popraje facilitátor dýchajúcim šťastnú cestu do hlbín duše a pustí hudbu, ktorá znie z vopred pripravených nosičov niekoľko hodín. Nemení sa a neprispôsobuje dianiu medzi dýchajúcimi dvojicami. V prvej fáze sa miestnosťou linú pokojné, mierumilovné tóny relaxačnej hudby a ukľudňujúci hlas facilitátora. Po nedlhej relaxácii sa pomalšie, takmer „uspávankové“ a kolísavé melódie postupne „rozbiehajú“ a naberajú na tempe.

Dýcha desať dvojíc, z nich päť pôsobí celkom ticho a bez hlbšieho zážitku. Dýchajúci ležia bez pohybu a bez známky akejkoľvek vnútornej dynamiky. Medzi ďalšími sa rozvíjajú rôzne pochody: Simona kvíli stareckým hlasom a kývavo sa posediačky pohybuje vpred, vzad, pred, vzad… Celé dve hodiny v rovnakom, nemennom rytme s tým istým skriveným a trpkým výrazom v tvári… Aleš sa usmieva a trasie celým telom i končatinami. Po istej chvíli sa postaví a takmer po celý čas prvého dopoludňajšieho dýchania tancuje svoj zvláštny, nekoordinovaný tanec.

Nakoniec sa potichúčko zvezie k zemi a zostane ležať. Rukou dáva svojej sitterke znamenie a ona ho prikrýva dekou… Zbyněk sa snaží predýchať kŕče v rukách, ale nedarí sa mu. Poležiačky sa nadhadzuje na podložke celým telom, skrúca a vlní, nahlas, raz sípavo raz ako pes štekavo dýcha. Ale očividne sa mu nedarí dostať do procesu… Evička odhadzuje zo seba všetko, deku i vrchné teplejšie oblečenie. Zostáva len v tričku. Vzdychá, a narieka, so široko rozkročenými nohami. Telom prebiehajú pravidelné záchvevy, akoby prežívala pôrodné extrakcie. Červenú tvár stiahnutú od vynaloženej námahy jej zalieva pot, vlasy sú zlepené a vlhké. Facilitátor sa jej zaprie do chodidiel, aby mohla vynaložiť tlak proti odpor kladúcim rukám. V závere dýchania vydá zo seba víťazoslávny krik a utíši sa… Karel chodí, behá, gestikuluje, rozhadzuje naširoko rukami, ohrozuje dýchajúcich i sitterov, dupe v krátkom, nedefinovateľnom tanci, chvíľu sa zvíja v záhadných kŕčoch, potom sa nahlas smeje, chvíľu narieka a chytá sa brucho s výrazom bolesti v stiahnutej tvári…

Prvá skupina šla do dýchania nalačno, druhá sa musí teraz vzdať skromného spoločného obeda, ktorý je pre prvú po domaľovaní mandal vopred pripravený.

Poobede sa sitteri vystriedajú a dýchanie pokračuje. Hudba je menej dynamickejšia a podstatne monotónnejšia, ako ráno. Dýchajúcich, ktorí nevykazujú žiadne výraznejšie a silnejšie vnútorné zážitky je viac, ako predpoludním. Iba Dáša, ktorá sittrovala exoticky vyzerajúcemu Abdulovi, čo strávil temer celé svoje dýchanie zvracaním, tiež dávi do pripravených vreciek…

Po ukončení druhého bloku a po vyjadrení pocitu z dýchania kreslením do kruhu narysovaného na výkresoch formátu A3 dochádza ku krátkemu sharingu pod vedením facilitátora. K slovu sa dostáva iba zopár skúsenejších „dýchajúcich“, ktorí majú za sebou už niekoľkonásobnú skúsenosť s HD. Vysvitne, že Karel svoj „proces“ iba hral – údajne pre potešenie, zábavu a podporu ako dýchajúcich, tak sitterov i facilitátora – pretože sa nedokázal zbaviť svojej vnútornej kontroly a odovzdať sa naplno skutočnému procesu HD…

Skupina sa po ukončení príliš krátkeho spoločného zdieľania zážitkov pomerne rýchlo rozchádza, len „starí mazáci“ zamieria v radostnej nálade do blízkeho pohostinstva…


III. „Holo-dýchanie“

Deň prvý:
Účastníci i odborný tím sa schádzajú v piatok podvečer. Vzájomne sa zoznamujú a nasleduje dôkladná inštruktáž ohľadne HD i jeho priebehu v nasledujúcich dvoch víkendových dňoch.

Deň druhý:
Bazén je koldokola obsadený. Popri jeho okrajoch sa zhromaždili trojice obnažených tiel. Iba zo dvaja nedokázali prekonať svoj stud a vošli do vody v plavkách. Nahota má napomôcť evokácii prenatálneho stavu, keď sa všetci ľudskí jedinci vznášajú v pôvodnom blaženom stave – v plodovej vode. V jednej z trojíc začne ako prvý dýchať telesne postihnutý mládenec, usmievavý a optimistický Janek. Neskôr, po ukončení prvej vlny dýchania ho ako sittera zastúpi niektorý z facilitátorových asistentov.

Na rozdiel od dýchania „na sucho“ sú tu nutní dvaja sitteri, ktorí dýchajúceho udržujú na hladine, nadnášajú ho a dozerajú na jeho bezpečnosť. Navyše sú dýchajúci zabezpečení „pontónmi“. Pohlavie všetkých trojíc (okrem jednej, kde sú samé ženy), je zmiešané.

Facilitátora (vzdelaním psychológ s výcvikom z viacerých psychoterapeutických smerov) sprevádzajú ďalší dvaja asistenti (jeden psychiater, druhý tiež psychológ). V neveľkej vzdialenosti od bazénu sedí vo svojom prútenom kresle lekár a pozorne sleduje dianie v zelenkavej vode. Umelo vyvolané vlnenie pripomína trochu hladinu jazera. Od kolísania mora má však trochu ďaleko. Nad bazénom sa vznáša jemný obláčik pary, pretože voda sa neustále zohrieva na teplotu ľudského tela.

Po krátkych záverečných pokynoch začína vysokým, modro vykachličkovaným priestorom so zvláštnou akustikou znieť relaxačná hudba. Facilitátor vedie riadené uvoľňovacie cvičenie, ktoré však netrvá dlho. Jemné tóny zvoľna prechádzajú do rytmickej, veľmi hlasnej hudby a facilitátor dáva podnet k zrýchleniu a prehĺbeniu dýchania. O niekoľko minút bazén ožíva a halou sa nesú zvuky trochu nezvyčajné pre verejnú plaváreň pomerne veľkého juhočeského mesta.

Neartikulované výkriky, hlasné stony, zvolania, plač, smiech… Ctirad, dvadsaťročný študent psychológie, neustále chrapľavým lasom opakuje:„…mamáááá, mamááá, mamááá… Po tvári mu stekajú slzy, hlien i sliny… David, počítačový expert v Kristových rokoch, vyráža zo seba akýsi bojový pokrik. Opatrujúca dvojica má veľký problém zvládnuť jeho útle, a pritom tak divoko sa metajúce telo a uhýbať neobyčajne silným úderom rúk zaťatých v päsť… Staršia pani, Klára, učiteľka na prvom stupni základnej školy, sa dožaduje ukončenia procesu, napína ju na zvracanie… Facilitátor ju jemne podporí, usmerní sitterov a pomáha im odviesť ju na toaletu, pretože odmieta vopred pripravené plastikové vrecká. Po návrate pokračuje síce váhavo, ale predsa v dýchaní… V najodľahlejšom rohu bazénu je situácia neprehľadná: pán v stredných rokoch s bohatou prešedivenou bradou – advokát Jaroslav s dlhoročnou praxou a úspešnou firmou – síce hlavou mlčky a nehybne spočíva na hladine vody, ale nohami zúrivo kope a vytvára vodnú triešť, cez ktorú takmer nič nevidno. Sitteri sa zúfalo pokúšajú udržať otvorené oči, aby dokázali plniť svoje momentálne poslanie… Mladé dievča, ktoré pôsobí veľmi zraniteľne a veľmi nedospelo, dvadsaťšesťročná Janka, psychiatrička z prestížneho ústavu, tancuje na vode akýsi jemný, ladný tanec – poležiačky a celkom mimo rytmus zrýchľujúcej sa hudby. Niektorí účastníci síce dýchajú, ale vôbec sa nehýbu. Sitteri pozorne sledujú ich pokojné počínanie. Igor, tridsaťtriročný pediater, sa náhle vytrhne svojim opatrovníkom, vrhne sa do vody a úplne ako žralok pláva uprostred bazénu… Facilitátor po spýtavých pohľadoch sitterov naznačuje, aby ho nechali odžiť si svoj zážitok do konca, ale je pripravený v prípade potreby a ohrozenia Igorovho či niekoho z dýchajúcich okamžite zasiahnuť… Lekár sa postaví a priblíži sa k okraju bazénu, aby mal lepší prehľad…

Vírivé a dunivé bubny nastoľujú pocit bleskovo udierajúcich úderov srdca. Dynamika dejov v bazéne sa zrýchľuje, len málokto z dýchajúcich zostáva pokojný a tichý. Juraj, vojak z povolania, sa schúlil na hladine do zvláštneho klbka a trhavo narieka… Iveta sa zaprela nohami do steny bazénu, rukami chytila jeho okraja, poskakuje, pohybuje sa pozdĺž neho a vydáva zvuky, pripomínajúce opičie škreky. Jej tvár vyjadruje paniku a hrôzu… Šárku s postavou manekýnky a opálenou pokožkou zrazu čosi vytrhne z letargie a začína radostne špliechať okolo seba prúdy vody, ktoré zasiahli priamo nad ňou stojaceho lekára.

Po určitom čase hudba pomaly prechádza do kľudnejších polôh a zjemnie. Dýchajúci sa zväčša schúlia do náruče sitterov, túlia sa k nim celým svojím telom. Sitteri ich pohojdávajú v upokojujúcom rytme maminej tichej uspávanky.

Hudba nakoniec doznieva, utícha. Všetci dýchajúci vychádzajú postupne a za pomoci svojich sitterov jeden po druhom z vody so šťastnými a uvoľnenými výrazmi v tvári. Usádzajú sa v županoch a uterákoch zvinutých okolo hlavy k nachystanému dlhému stolu a začínajú maľovať mandaly.

Poobede sa vystriedajú s inými z trojice a proces sa s menšími i väčšími odchýlkami v správaní dýchajúcich opakuje.

Deň tretí:
Dopoludnia dýcha zvyšok. Scenár i priebeh je veľmi podobný, ale o niečo pokojnejší ako včera. Snáď to bude výberom hudby alebo zložením skupiny dýchajúcich.

Poobede prikročí facilitátor k spoločnému zdieľaniu zážitkov. Každý, kto je ochotný, ukáže svoju kresbu a hovorí o pocitoch, vnemoch a prežitkoch, ktoré počas dýchania zažil. Občas sa dobrovoľne pridáva niektorý zo sitterov, ktorý chce doplniť výpoveď dýchajúceho o svoj pohľad na jeho dýchanie. Bez posudzovania a hodnotenia. Rovnaký prístup má i facilitátor a jeho dvaja asistenti. Nikto nekomentuje ani dianie v bazéne, nedochádza k žiadnej interpretácii, nikto sa nikomu nevysmieva a nesmeje, nikto nikoho neposudzuje, neporovnáva, nehodnotí…

Večer sa všetci rozchádzajú, lúčia, odovzdajú adresy a kontakty a vracajú do svojich každodenných, bežných životov, takých odlišných od života „vo vode“.


IV. Transexuálne dýchanie

Deň prvý:
Niekoľko osôb čaká v priestoroch recepcie trpezlivo na príchod facilitátora, ktorý nakoniec vchádza na parkovisko autom so zahraničnou poznávacou značkou. Nežije na Slovensku, ale svoje sebapoznávacie semináre a HD vedie iba tu. V ostatnom čase sa ako lektor zúčastňuje bez vlastných praktických skúseností seminárov o Bachovej kvetovej terapii. Vysokoškolské vzdelanie v stavbárskom odbore absolvoval popri zamestnaní a neskôr úspešne ukončil niekoľkoročný výcvik v HD. Odvtedy už vo svojom vzdelávaní v oblasti HD nepodnikol žiadne kroky.

Uvítanie je srdečné, takmer všetci sa však sklamane spytujú na jeho dlhoročnú partnerku, ktorá sa nedostavila. Facilitátor je transexuál, osoba s telom ženy, ktorá sa cíti byť mužom. Operáciu, čo by zmenila jej/jeho vzhľad v súlade s jej/jeho pohlavným cítením však odmietol/la.

Neskôr dochádzajú ďalší, medzi nimi asistentka facilitátora a detská lekárka, ktorá má robiť na tomto HD lekársky dozor. Keď uprostred ubytovávania vchádza mladučká Žiži, facilitátor/ka podotkne: „My sme sa už videli? Nepamätám si, že by si absolvovala niektorý z mojich seminárov…“ Podmienkou možnosti absolvovať jej/jeho dýchanie je totiž práve predchádzajúca účasť na inom programe.

Večer prebieha prednáška o HD. Tí, ktorí neposlali dotazníky o zdravotnom stave spolu s prihláškou, ich teraz vypĺňajú. Väčšia časť účastníkov sa rozhodla totiž absolvovať toto HD tesne pred ním a dvaja prišli dokonca bez ohlásenia.

Zo strany facilitátora/rky zaznie požiadavka počas celého seminára nefajčiť, nepiť žiaden alkohol, vyhnúť sa mäsitým jedlám a vnímať všetkých zúčastnených ako bytosti bez rozoznávania pohlaví, aby nedošlo k sexuálnym pocitom a erotickému dráždeniu.

Neskôr dôjde k zoznamovaciemu rituálu, pri ktorom sa stretáva v priestore spoločenskej miestnosti každý s každým, kladú si ruky vzájomne na srdce, dívajú sa bez uhýbania do očí, chvíľu spolu plynú v tanečných pohyboch a potom sa na chvíľu tesne objímajú…

Intimita vzťahov sa prehlbuje a facilitátor/ka pristúpi k výberu dvojíc: uprostred kruhu účastníkov sa ocitne horiaca sviečka a veľké tarotové karty s modrým averzom. Z dvanástich účastníkov sa vytvoria pomocou kariet dvojice. Tí, ktorí si vytiahli rovnakú kartu, budú spolu po nasledujúce dva dni dýchať a sittrovať si. Musia sa však najprv dohodnúť na poradí, kto prvý a kto až po ňom. Od tejto chvíle je sitter povinný vo všetkom sa postarať o svojho zverenca a vyhovieť jeho požiadavkám nielen čo sa zajtrajšieho dýchania týka.

Deň druhý:
Doobeda: Po rannej rozcvičke sa niektorí delia s obsahom svojich snov a facilitátor ich komentuje, niekedy interpretuje, alebo dokonca porovnáva s priebehom dýchania na predchádzajúcom sedení HD.

Ema rozpráva o svojom sne, skôr nočnej more, v ktorej zohrala úlohu miestnosť určená na dýchanie. Bola plná cudzích ľudí, chaosu, zmätku, hluku, malých televízorov, rozbitého riadu a lietajúceho jedla… Pôsobilo to trochu ako svadba… A ona sa nemohla do tej miestnosti vôbec dostať pre strmé schody bez zábradlia…

Dnešní dýchajúci sa musia vzdať raňajok. V spoločenskej miestnosti už čakajú „pelíšky“ pripravené sittermi podľa pokynov dýchajúcich. Prebehnú posledné pokyny, facilitátor/ka vrúcne objíma každého z dýchajúcich –už s očami previazanými šatkou – a želá „šťastnú cestu“.

Konečne zaznejú dynamické, intenzívne tóny sugestívnej hudby. Facilitátor/ka má na každý deň vopred nachystaný zoznam a poradie skladieb. Pridáva ďalšie iba v prípade, ak niektorý z dýchajúcich nestihne ukončiť svoj „proces“ v čase, na ktorý mu pripravená hudba postačí.

Miestnosťou sa šíria zvuky hlasného, hlbokého, intenzívneho dýchania. Aňa i Ali tíško ležia a hýbu sa len minimálne. Žiži, sitterka Ani, má očividne problémy s prekonávaním vlastnej ospalosti a nudy. Jarka po dlhšej dobe strnulosti vstáva a pôvabne tancuje. Za ňou podstatne rytmickejšie nasleduje Rút. Pridáva sa ďalšia z dýchajúcich. Ján sa zvíja v zvláštnej pohybovom zmätku. Facilitátor/ka k nemu prichádza a snaží sa nájsť spôsob ako body workom podporiť jeho proces. Nakoniec bezradne rezignuje, pretože nedokáže vhodnú formu práce s telom nájsť. Ján sa nebezpečne prehýna celkom dozadu a rukami sa chytá za členky. Facilitátor/ka ho obchádza, lež s touto situáciou si nevie rady. Jemne prikladá dlaň na Jánovo telo. On vo svojej neobvyklej „gymnastike“ pokračuje a nenecháva sa vyrušovať.

A vzdychy, plač, smiech, výkriky, dupot nôh odchádzajúcich na toaletu, šušťanie igelitových vrecúšok a odhŕňanie všetkého, čo je v konkrétnej chvíli na prekážku v pohybe dýchajúcich…

Po troch hodinách sála utícha, poslední dýchajúci si strháva šatku z očí. V tichosti a v nadnesenej, sviatočnej nálade sa maľujú mandaly.

Poobede:
Nasleduje zdieľanie snov a zážitkov z dýchania. Ako prví sa osmeľujú iba tí, ktorí dnes vôbec nedýchali a zverujú sa ostatným so svojimi nočnými „výletmi“ do ríše snov a fantázie. Až potom sa osmeľujú dýchajúci.

Aňa napriek svojej nehybnosti prešla výnimočnými zážitkami. Žiži, ktorá jej sittrovala sa zveruje, že je teraz na druhom HD u toho istého facilitátora a už zasa sa jej prihodilo, že dýchajúci odmietol jej starostlivosť.

Ali má napriek vonkajšej zdanlivej nehybnosti množstvo spirituálnych zážitkov. Prežívala svoje zasvätenie, mystickú svadbu a let nad zemou v tele dravého vtáka. V závere Alinkinho zdieľania jej facilitátor niekoľko ráz skočí do reči a varuje ju pred prílišným ponáraním sa do sveta predstáv. Vyzýva ju, aby sa ešte vrátila do sveta ľudí tu na zemi…


Úryvok z Alinkinho sharingu:
(F = facilitátor/ka, A = alinka, As = Asistentka, S = sitterka)

• F: …Teraz si to povedala, čo celý čas ti ja chcem povedať, môžem už… Sú tam dve veci: tvoje sny boli o realite, to čo si nám prezentovala ako proces holotropného dýchania bolo… o tvojich túžbach …možno až o tvojich fantáziách… a v krátkosti je to asi o tom hmm… Skús sa ešte vrátiť na chvíľu na zem… vyčisti ten dom… tú cestičku…Pretože o tom je život v prvom rade…trošku byť tu na zemi…. aby sme sa mohli dostať… dostať dalej… ale nie je to o tom že………….jak to sformovať do slov…(dlhá pauza)…že tam to, o čom hovorím ako o tvojich snoch a túžbach a fantáziách, že to je nereálne… V každom prípade si musíme uvedomiť jednu zásadnú vec čo, hovoria už…už múdrejší ako ja… dávne veky. Že mi v skutočnosti nie sme ľudské bytosti, ktoré majú duchovné zážitky. My sme duchovné bytosti, čo majú ľudské zážitky. Ale pre tie ľudské zážitky sme prišli na túto zem… Neviem či chápeš, čo chcem povedať…
  
  
• A: ..že si tým musíme prejsť…
  
  
• F (skočí do reči): Hej! Prestaň sa vznášať hore… v tých sférach… pokiaľ nemáš pevnú pôdu pod nohami. Potom sa môžu… realizovať tie ostatné veci…
  
  
• A: …To je o tom vtákovi… čo sa musí nájsť…
  
  
• F: Presne tak!…(dlhá pauza)…Takže poď ešte na chvíľu sme medzi nás…ľudí…
  
  
• A: Hahahaha (zaznie smiech aj zo sály)
  
  
• F: Tu si to odži… Tam si urob tú prácu, ktorá je potrebná…hej?… To asi takto, môj komentár k tomu…
  
  
• A: Akože mi to nedovolí odchádzať… akože…?
  
  
• F: Nie! Už pri minulom… Si spomínam pri tvojom rozprávaní pred rokom z dýchania to bolo dosť podobné. Stále nejaký Vlado a nejaká mystická svadba, nejaké zasvätenie… (smiech)… no a…
  
  
• A: Minulý rok to bolo inakšie…
  
  
• F: Rozumiem, že to nebolo také isté, ale…že sa opakuje hlavný motív, hej?
  
  
• A: Vieš čo, mne sa to ako presne tak zdá, že od minulého roku som vlastne urobila taký moment, že čo vlastne mám robiť. Vieš, a že teraz keď tu skončila tá práca, že až teraz to došlo… Vtedy prišlo len uvedomenie a celý ten akože ten proces trval… Akože rok… proste…
  
  
• F: (preruší ju) Áno, je to v poriadku, to uvedomovanie. Každý má na to nejakú dobu, aby prišiel na to, čo má urobiť ďalej, len teraz už… Už je to o tom, čo sa ti snívalo a o tom pozemskom srdiečku… Trošku, chvíľu zase byť teraz a tu…(dlhá pauza)….
  
  
• As: Mňa teraz napadlo, že to čo sa nám teraz zdá, že vták si slobodne lieta, tak on naozaj hľadá…
  
  
• F: (vpadne jej do reči so smiechom): …žrádlo… ha ha…
  
  
• As pokračuje: …jako by sa nažral, že to on nám pripadá, že on vlastne jako si tam poletuje, jak mu je dobre, a vlastne on …
  
  
• Niekto iný povie: … on pracuje….
  
  
• F (vpadne znovu): ..Anna a….
  
  
• As (vpadne tiež): …ma teraz napadlo, že keď sa trebárs stará o mladé, tak tí vtáci sú vlastne schopní zomrieť, vlastne,,,, sa vyčerpajú… že to neni žiadna sranda… a nám to nemusí vôbec tak vyzerať… odtiaľto z mojej pozície, že…(smiech)
  
  
• Niekto iný: …že nemôžeme lietať jak chceme….
  
  
• F (znovu pokus): Anna máš ty niečo k tomu?
  
  
• S: Mne bolo to sittrovanie veľmi príjemné s Alinkou… Rozpohybovala ma veľmi… Dve hodiny v kuse tá „kamera“ … Pripadala mi, že je veľmi napojená a že ja som na ňu veľmi napojená… a…a…. musím sa priznať, že keď sa ku mne pritúlila a hľadala u mňa to prijatie a objatie tak ja som s veľkou vďačnosťou a láskou jej to dávala, takže to bolo také… príjemné…
  
  
• F (so smiechom): …umožnila si jej aby sa realizovala… hahahahaha…
  
  
• As: Chvíľkami si mala Alinka krásny výraz na tvári…
  
  
• F (zasa skok do reči): Tá už pri tej záverečnej hudbe… tá už… Si bola úplne blažená, neviem, čo tam prebiehalo v tebe… hahahaha….

Večer:
Facilitátor/ka prichádza zjavne znepokojený, s červenými očami. Pobáda účastníkov, aby sa zúčastnili rituálu rozlúčky s práve zosnulou nevidiacou priateľkou. Správu mu oznámila jeho dlhoročná družka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti v zahraničí. Slzy mu stekajú po tvári, usedavo chvíľami plače. Rituál pri smutnej hudbe sa pretiahne do noci…

Deň tretí – Doobeda:
Dýchajúci sa ešte večer vymenili so včerajšími sittermi. Postup sa opakuje a začína sa dýchať. Dnes je proces akýsi dynamickejší. Mnohí, vrátane lekárky Anny, ktorá dnes dýcha s ostatnými, v rámci procesu tancujú. Po skončení svojho ladného, pritom však vznešene zvodného tanca si bezdetná Anna líha a po niekoľkých minútach celkom zjavne prechádza procesom pôrodu… Žiži je zo všetkých najvýraznejšia. Najviac ju počuť i vidieť. Prechádza rôznymi divšími fázami, dokonca sa vyzlieka – len do spodného prádla. Sitterka Aňa ju zhrozene pozoruje s obavou, že skončí celkom nahá. V poslednej chvíľke si necháva nohavičky a podprsenku a prikrýva sa dekou. Chvíľu leží s výrazom „šialene smutnej princeznej“ (či skôr kráľovnej). Potom dostáva záchvat silného kašľa a takmer dôjde k zvracaniu. V závere vstáva v celej svojej dvadsaťpäťročnej kráse a začína tancovať precízny, premyslený brušný tanec, pri ktorom mení striedavo svoj vetchý odev. Z posteľnej plachty postupne vytvára na sebe rôzne variácie… Facilitátor/ka podporuje jej tanec pridávaním podporujúcej hudby. Žiži končí ako posledná, takže jej tanečný výkon sleduje celá skupina…

Poobede:
Pri sharingu sprevádzanom v pozadí „ezoterickou“ hudbou vysvitne, že podobne ako včera mali viacerí zážitky s modrou farbou. Anna, ktorá ju „videla“ v nádhernej okennej vitráži, plače pri zdieľaní svojho zážitku s pôrodom. Žiži rozpráva neprirodzene ticho. Tak ako ďalší dvaja účastníci tvrdí, že by teraz najradšej všetko, čo sa s ňou „dialo“ zrušila. Facilitátor/ka – už zasa rozosmiaty – dodáva: „Môj pohľad na teba sa úplne zmenil. Teraz už nebudem môcť zabudnúť, že si bola na mojom seminári…“

Deň štvrtý:
Pokračuje zdieľanie snov. Aňa, ktorá sittrovala Žiži, mala s facilitátorom/kou a jeho/jej synom (ktorého má v skutočnosti jeho družka) živý erotický sen. Predpoludnie uplynie rýchlo a seminár končí obedom. Po rozlúčke odchádza facilitátor/ka svojím autom spolu so Žiži. Je to jeho v poradí už siedma klientka, s ktorou nadväzuje partnerský a sexuálny vzťah…


Princíp HD z hľadiska lekárky

„Princíp HD spočíva v hyperventilácii, ku ktorej zákonite dochádza pri zrýchlenom a prehĺbenom dýchaní. Znižuje sa pri nej obsah kysličníka uhličitého (CO2) v arteriálnej krvi (okysličenej krvi, ktorá prúdi v tepnách), čo vedie k poklesu pH plazmy, ktoré sa stáva alkalické. Tento stav sa označuje ako respiračná alkalóza, hypokapnia či nemetabolická alkalóza. Obličky zasahujú do tohoto deja vylučovaním určitých látok – alkalického moču – a upravujú pH plazmy. Počas alkalóz klesá hladina ionizovaného kalcia, čo zvyšuje nervosvalovú dráždivosť. Viaceré sprievodné znaky tejto dráždivosti môžu vyústiť až do kŕčov a tetánie. Tetánia sa objavuje predovšetkým pri rýchlom vývine alkalózy. Prietok krvi cez životne dôležité orgány sa zníži. V podmienkach alkalózy sa zhoršuje i uvoľňovanie kyslíka z okysličeného hemoglobínu (ktorý prenáša kyslík ku všetkým orgánom a tkanivám). Výsledkom je tkanivová hypoxia – nedostatok kyslíka, na ktorý veľmi citlivo reaguje mozog. Dokonca môže dôjsť k poškodeniu ďalších orgánov: srdca, obličiek, pečene.

Proces hyperventilácie nie je typický len charakteristickými hodnotami prietoku kyslíka tkanivom, lež i nahromadením kyseliny mliečnej, ktorá stimuluje nervové zakončenia. Spôsobuje tak v rámci hypoxie tkaniva fyzickú bolesť. Pri hypoxii ďalej dochádza k nedostatočnej produkcii energie v mitochondriách (malé orgány v bunkách, ktoré sú fabrikou na energiu). Následná únava predstavuje vyčerpanie v zmysle fyzickom i psychickom. Extrémny stav hypoxémie sa môže prejaviť cyanózou, čiže fialovomodrým sfarbením kože a viditeľných slizníc.

Mudr. Daniela Švecová, Bratislava


Ďalší názor lekára:

Holotropní dýchání je metoda, která, v kostce řečeno, umožňuje navození změněného stavu vědomí bez použití chemických látek, pouze na základě změny vnitřního prostředí organismu, ke které dochází při hlubokém, vůlí řízeném dýchání, odborně řečeno – při hyperventilaci.

Podstatou toho, že výše zmíněným postupem lze změnit stav vědomí, je změna acidobasické rovnováhy vnitřního prostředí organismu, jinak řečeno změna pH tělních tekutin. K té dochází úbytkem velkého množství oxidu uhličitého, který vzniká jako produkt tkáňového dýchání, a který se zásadním způsobem podílí na udržování stabilní hodnoty pH vnitřního prostředí organismu. Jde o to, že usilovným dýcháním odstraníme z organismu větší množství oxidu uhličitého, než je třeba k udržení stabilního pH, a tím snížíme kyselost vnitř. prostředí – pH stoupne. Dojde tak vlastně ke zvýšení zásaditosti nejprve tělních tekutin, v první řadě krve, která oxid uhličitý transportuje z místa vzniku / tkání /, a následně i tkáňové tekutiny a jejím prostřednictvím poté i vlastních tkání těla. Z tohoto úhlu pohledu viděno, tkáněmi jsou vlastně veškeré orgány těla, a tedy i mozek. Změna pH mozkomíšního moku, a tedy následně i vlastního mozku, způsobí změny v tam probíhajících elektrofysiologických procesech , a tím je umožněno dosažení změněného stavu vědomí.

Výše uvedené je velmi stručným vulgárním shrnutím mechanismů změny vnitřního prostředí, kdy k tomu, aby ke změnám došlo, je nutné vyčerpat kapacitu i ostatních nárazníkových – pufrovacích – systémů organismu. Bohužel, protože vnitřní prostředí ovlivňuje celý organismus, může kýžená změna vést i k ovlivnění jiných orgánových systémů než jen centrálního nervového systému, a i ten nemusí být ovlivněn pouze ve smyslu dosažení změněného stavu vědomí. Např.: změna pH způsobí změny v rychlosti depolarisace a repolarisace buněk vodivého systému srdečního a tím i změnu srdeční frekvence – dosti často dochází ke zrychlení akce srdeční, odborně tachykardii, ale mohou vzniknout i různé závažné poruchy srdečního rytmu, a vzácně i fibrilace komor. Může tedy dojít i k úmrtí, zvláště u lidí s kardiálním onemocněním. Ale i u lidí do té doby bez obtíží může, vzhledem ke zvýšené energetické náročnosti tachykardie na myokard a nutnosti zvýšení přísunu krve a s ní i kyslíku a živin, dojít ke vzniku např. l. záchvatu anginy pectoris jakožto projevu ischemické choroby srdeční, či dokonce ke vzniku infarktu myokardu. Vzhledem ke snížení kyselosti krve, kterou sledují receptory řídící za obvyklých okolností zcela aicky dechovou frekvenci, může dojít i ke vzniku zástavy dechu, a tím i následně ke vzniku poškození mozku nedostatkem kyslíku. Změna vnitřního prostředí může také aktivovat do té doby klinicky němé ložisko a může se manifastovat epilepsie formou záchvatu.

HD je hrubý zásah do vnitřního prostředí organismu a může mít i na úrovni fysického těla negativní dopady sám o sobě. Tato metoda má své opodstatnění pouze při snaze o zmírňování utrpení a obtíží trpících! Pokud má někdo potřebu po hlubokém sebepozná ní, jsou k disposici sofistikovanější metody, nepracující se změnněnými stavy vědomí prostřednictvím změn hruběhmotného těla jako podkladu změn psychických a dalších.

MUDr. Michael Jílek, 33 rokov, praktický (obvodný) lekár pôsobiaci v Prahe a používajúci pri svojej práci Su-jok a akupunktúru. Spolupracuje dokonca s astrologičkou.


(upravené by go4magic.com)
Autor: Judita Peschlová
Zdroj: http://www.2012rok.sk/wp/terapia-2/15696-reportaze