Mnohí začínajúci okultisti sa pýtajú, či je dobre v meditáciách alebo pri čarovaní k získaniu špecifického tranzu použiť hudbu. No práve, ide o ten pojem „špecifický tranz“, ktorý je pre tú ktorú mentálnu činnosť nevyhnutný. Pokiaľ by totiž existovala „hudba“, ktorá dokáže aktivovať v mozgu presne ten mentálny program, ktorý za vedomým zámerom jedinca stojí, potom by sa jednalo skutočne o užitočnú pomôcku.
Problém však spočíva v tom, že ľuďmi vytvorená hudba nie je vždy k uvedeným účelom vhodná, nakoľko hudba, ktorá podnecuje emócie, vytvára tzv. emocionálnu klietku, ktorá užívateľa drží práve v tom špecifickom tranze, ktorý sa s jeho zámerom môže rozchádzať.
Tak napríklad pre jasnovidenie je potrebný úplne iný tranz (a s ním súvisiaca elektrochemická aktivita mozgu) v porovnaní s procesom, ktorý sa deje pri vedomej astrálnej projekcii, atď. A pustiť si nejakú (aj keď všeobecne uznávanú) meditačnú hudbu len tak, bez hlbších súvislostí, by bolo strieľaním do tmy.
Preto aj uznávaní majstri učia, že najlepšie je naučiť sa dosiahnuť zmenený stav vedomia bez akýchkoľvek barličiek, akými sú bežné (aj keď na meditáciu určené) (audio)pomôcky, vonné tyčinky, sviečky, rôzne magické predmety, špeciálne pozície tela, psychotropné látky, atď., pokiaľ však nejde o „hudbu“ prirodzeného charakteru, akou je napríklad šamanský spev, monotónne bubnovanie, chrastenie, spievanie mantier, jogistické aktivity, zborové spevy, šamanské didjeridú alebo jednoducho počúvanie zvukov prírody.
Odporučenie: Pokiaľ si želáš používať vyššie uvedené pomôcky – vonné tyčinky, kryštály, sviečky, meditačnú hudbu, telesné pozície, atď. – nesmieš ich vnímať ako obľúbené alebo nevyhnutné ale len ako účelové nástroje bez akejkoľvek emocionálnej väzby na ne. Keby si si totiž zvykol dajme tomu pri exteriorizácii astrálneho tela použiť vždy napríklad rovnakú vonnú tyčinku, sviečku určitej vône a/alebo farby, určitý kryštál, atď., tak bez týchto pomôcok by si sa v prípade nutnosti, kedy by si sa nachádzal niekde, kde by si tieto pomôcky pri sebe nemal, nezaobišiel a mágia by ti nefungovala. Prečo? Lebo tvoje podvedomie by jednoducho obsahy nevedomia, potrebné k tej ktorej okultnej aktivite, zablokovalo, pokiaľ by si nepoužil kľúč – jeden z vyššie uvedených fetišov.
Pointou teda je, že pokiaľ si budeš želať, aby ťa pri zvolenej okultnej operácii nezväzovala moc dajakej magickej pomôcky, ktorá momentálne netvorí primárnu korešpondenciu na astrálnu inteligenciu alebo energiu, s ktorou hodláš nadviazať spojenie, je dobré ich nepravidelne obmieňať. Totiž, aj naša vlastná prax dokazuje, že vedomie si pomerne v krátkom čase dokáže na uvedené pomôcky vytvoriť závislosť. Preto najideálnejšie je naučiť sa meditovať a čarovať tak, aby sa žiadne barličky nikdy používať nemuseli, a jediným tvojim magickým prútikom sa stala tvoja myseľ!
Čo sa ale týka umelo vytvorenej „hudby“, výnimku snáď tvorí špičkový systém, nazvaný Hemi-Sync®, ktorý závislosť jednak nevytvára a jednak nadobudnutie špecifického tranzu, potrebného k vyvolaniu tých ktorých parapsychologických – PSI/ESP – fenoménov, výrazne urýchľuje.
Keď sa vrátime na prvopočiatok, tak „hudbou“ je aj také prvotné božie slovo „Budiš“!
Celý mentálny aj fyzický vesmír, teda nielen jeho vedomie, ktoré predstavuje astrálne náprotivky hmotných planét, mesiacov, asteroidov, pulzarov, kvazarov, čiernych dier, medzihviezdneho prachu, galaxií, atď. Toto všetko sa môže nazvať hudbou alebo aj okultnou mágiou samotnou, pokiaľ spomenuté fenomény dokáže niekto zmysluplne vôľou uchopiť a do svojho zámeru zmaterializovať. Však Stvoriteľ dal každému princíp slobodnej vôle a karmy, a teda každý môže beztrestne okultizmus používať, pokiaľ však neporuší vyššiu morálku – zlovoľne zasahovať do slobodnej vôle iných a zneužiť nadobudnutú moc.
A teraz niečo o mágii ako takej
Aby si v magickej praxi uspel, nie je dôležité slepo preberať spôsoby iných ako skôr sa naučiť porozumieť svojej intuícii, pričom sprievodné pocity radosti a hlbokého pokoja na duši sú znamením, že už sa tak deje…
Je skutočne veľa možností, ako čarovať. No zároveň je dobré vedieť, že k úspešnému výsledku v mágii sa nedopracuješ len zvládnutím príslušnej techniky, ktorú si odniekiaľ získal alebo ťa ju niekto naučil, ale predovšetkým zvládnutím seba samého – svojej psyché. Čo je tým myslené?
Existujú kulty, ktoré presne predpisujú čo, ako, kedy a za akých podmienok s akými duchmi robiť, pričom tvrdia, že ak tieto pravidlá porušíš, zožneš v najlepšom prípade magický neúspech (v závere článku je známy príbeh pod názvomHistorka o posedlosti, ktorý sa skutočne stal a ktorý vypovedá o tom, ako na svojvoľnú zmenu zabehnutých pravidiel pri rituály môžu reagovať niektoré astrálne inteligencie).
Áno. Je to tak, pokiaľ vstúpiš do kultu, ktorý magické techniky prevádza presne podľa svojho zaužívaného scenára, s presne vymedzenými „ingredienciami“, ale hlavne s transempirickými inteligenciami, ktoré sú toho ktorého kultu neodmysliteľnou architektúrou. A nemenej dôležité sú tvoje POCITY, ktoré ťa ubezpečia (alebo aj nie), že si si vybral Cestu, ktorá s tvojim vnútrom rezonuje, čo je podmienkou úspechu nielen v oblasti mágie.
No pokiaľ ti techniky nesadnú, neuspeješ, ani keby si ich prevádzal presne podľa predpisov. A to platí aj naopak. Pokiaľ si pravidlá čarovania a rituálov zostavíš výsostne na svoju mieru a nebudú v rozpore s tvojím vnútorným presvedčením, rovnako ako aj s (meta)fyzickými a duchovnými zákonitosťami, máš šancu uspieť!
Prečo?
Všetko, čo sa týka mysle, podlieha zákonitostiam Univerza, ktorý je v skutočnosti mentálnym a teda hmotné svety sú len jeho zrkadlením. (Meta)fyzika tvrdí, že akákoľvek aktivita v mentálnych vodách má svoju odozvu v podobe vĺn následkov v Astrály a následne v hmote, čo tvorí podstatu okultnej mágie. Aktivitou sa v tomto prípade mieni myseľ operátora, ktorá použije svoju slobodnú vôľu k nadviazaniu interakcie s cieľovou entitou alebo energiou, a to buď prostredníctvom korešpondenčných symbolov alebo kontakt učiní napriamo. Korešpondenčný symbol, či už hmotný alebo astrálny, však bude fungovať len vtedy, ak mu myseľ, ktorá ho používa, nebude zároveň prekážkou.
Ak si presvedčený o tom, že magický akt musíš vykonať tak a tak a nijak ináč, tento mentálny program ti síce umožní, aby si interakciu s určitou inteligenciou alebo energiou docielil, no zároveň ti spôsobí blok v prípade, kedy by si chcel použiť spôsob iný.
Napríklad v takej Teurgii je myseľ operátorov na takej úrovni, že si dovolia rituály tvoriť priamo v procese vykonávania – bez pocitu viny, žeby niečo konali nesprávne. Lenže v prípade teurgov ide o výsledok ich dlhodobej pravidelnej praxe.
V literatúre aj na nete je popísaných veľa zavádzajúcich nezmyslov. Napríklad sa spomína, že akým „správnym“ spôsobom môžeš zapáliť či zhasnúť sviecu tak, aby bol magicky akt úspešný. Sprvoti som bludom uveril aj ja, až pokiaľ som dlhodobejšou praxou sám neprišiel na to, že ide len o fabulovanie.
Napríklad pri jednom vydarenom kontakte s nemenovanou bytosťou ohňa mi k uvedenej téme odpovedala niečo v tom zmysle, žeči si skutočne myslím, že ak zapálim oheň elektrickým zapaľovačom, dom mi nezhorí alebo oheň akokoľvek postráda svoje kvality. Alebo pokiaľ sviecu sfúknem, oheň vo fyzickej realite bude i naďalej pôsobiť alebo že dotyčná inteligencia sa urazí a viac sa so mnou kontaktovať nebude. No zároveň dodala, že ak mi kompetentná astrálna entita napovie, ako mám danú sviecu zapáliť či zhasiť, mal by som ju poslúchnuť, ak hodlám v magickom procese uspieť. Pokiaľ teda budeš pracovať v akomkoľvek koncepte mágie, pravidlá sú zrejmé: poslúchni duchov alebo svoj hlas z nadvedomia.
A ešte niekoľko slov o tom, ktorá mágia je tá „vyššia“ a ktorá „nižšia“. K tejto téme len toľko, že skutočne nezáleží, s akými entitami (spolu)pracuješ – s nižšími, vyššími, negatívnymi či pozitívnymi, atď. To, o akú mágiu pôjde, určí len tvoja aktuálna vyspelosť ducha a duše, a s tým súvisiace charakterové kvality. (Meta)fyzicky povedané, budeš takým mágom, ako vibruješ. No vibrácia ťa určite neospravedlní v prípade, kedy by si svojou vôľou aj mohol konať v zmysle vyššej morálky, no ty radšej uprednostníš konanie motivované osobným ziskom.
Rovnako vôbec nezáleží na tom, či momentálne (spolu)pracuješ „len“ so živlovými bytosťami, prírodnými duchmi, tarotovými entitami alebo „až“ s najvyššími bohyňami, archanjelmi a géniami, či dokonca priamo s Bohom, čo je samozrejme kardinálny nezmysel, pretože Stvoriteľ má v pyramíde kompetencií k tomu vyčlenené bytosti tzv. hovorcov, ktorými sú predovšetkým naše vyššie Ja alebo ináč povedané, naše nesmrteľné jednotky bytia zvané duchovia. V uvedenom poňatí teda neexistuje žiadna nadradená alebo podradná mágia. A týka sa to dokonca aj mágie tzv. najvyššej, ktorou je hermetická teurgia.
Dnes už je dokázané, že kedysi jednoduché ľudové čarovanie oproti zložitým praktikám ceremoniálnej mágie vždy fungovalo. Historici tvrdia, že ceremoniálna mágia, ak vôbec fungovala, tak len vybraným osobnostiam, ktoré k tomu spĺňali špecifické kritéria. A tých bolo žalostne málo…
Preto predtým, než sa pre niečo rozhodneš, skús sa otestovať, ako na tom si, čo sa týka vedomosti a predpojatosti, poverčivosti a viery. Inými slovami, či si vôbec psychický k úspešnému čarovaniu spôsobilý. Klikni si na Zlatý kľúč. Potom si pozri niektoré už známe okultné smery TU, a prečítaj si niečo o (nielen) hybridnom vykonávaní rituálu TU, TU a TU.
Ako sa stať šamanom
Stať sa šamanom, pokiaľ k tomu nie si vlastným predinkarnačným rozhodnutím v reálnom živote rôznymi udalosťami dovedený, môžeš okrem toho, že odídeš do lokality, kde ešte prevláda animistický spôsob nazerania na svet, teda do kultúry šamanskej alebo pohanskej, navštíviť rôzne kurzy alebo školy, ktoré však nie sú sprofanované prioritným záujmom na tebe zarobiť, ale jej lektorom záleží na tvojom duchovnom a magickom raste. Takých škôl je však, bohužiaľ, ako šafranu.
Do tohto výcviku však nijako nepatria školy rituálnej mágie a čarodejníctva, pracujúce v inom ponímaní, predovšetkým prostredníctvom fyzických predmetov, suplujúce kvalitne vycvičenú myseľ. Medzi to, čo sa za šamanizmus nepovažuje, hoci ony sa mnohokrát tak prezentovať môžu, sú niektoré z týchto tu uvedených kultov. Áno, čarodejníctvo má niečo do seba, a aj dnes sa napríklad používa termín šamanská čarodejnica alebo čarodej, hoci v niektorých kultúrach má pojem čarodej negatívnu konotáciu. V prípade šamanského čarovania, bez ohľadu na konotáciu, ide viac o čarovanie za pomoci predstáv než použitie hmotných analógií a korešpondencií. Nie nadarmo sa šamanizmus spolu aj s astrálnou mágiou považuje, nie po teoretickej ale po praktickej stránke, za mágiu najobtiažnejšiu.
Jedna z dobrých škôl bola (a či je aj dnes po smrti jej zakladateľa) univerzita FSS profesora Harnera, ktorú som absolvoval pod vedením k tomu vyčleneného regionálneho lektora. A vtedy sa mi kontaktu s duchmi dostalo, a tie pretrvávajú dodnes. Pritom sa „čudujem“, že za tie roky ako „málo“ som pokročil, nakoľko pokrok nezávisí len od dobrého lektora ale predovšetkým od prístupu k sebe samému.
Mňa sa to našťastie netýka, mám iné svoje muchy, ale predsa je nemysliteľné, aby sa šamanom stál človek, ktorý je závislý napríklad na fajčení, alkohole, televízore, mobile, počítači, nehovoriac o závislostiach na vzťahoch, sexe a iných hmotných pôžitkoch. To ale neznamená, že takýto jedinec s výcvikom nemôže začať. Práve naopak, odbúranie „démonickej mysle“ sa mu má stať výzvou. Bližšie o tom hovorí článok motýlia transmutácia, ktoré keď som podstúpil, mnohokrát sa mi stalo, že som si o sebe myslel, že konečne už som osvietený, no vždy išlo o blud materiálne orientovanej mysle, ktorá pozíciu šamana len zo strachu o svoju existenciu predstierala. Ako sa v jednej vianočnej reklame hovorí, vydrž, a uvidíš zlaté prasiatko…
Takže ak si k nejakému druhu mágie skutočne predurčený, cesta si ťa vždy nájde, a nič tomu nezabráni. Na druhej strane, ak k tomu predurčený nie si, bez správneho postupu nebudeš ani povolaný, a nepomôžu ti ani tie najdrahšie magické a čarodejnícke školy.
Súhrn
V podstate, ak si dospel k tomu, že by si sa rád stal mágom v akomkoľvek zmysle, okrem záporného samozrejme, potom sa jednoducho na túto cestu vydaj. Nezaoberaj sa tým, či máš alebo nie k tomu predpoklady, to sa aj tak ukáže až časom. A nehľaď ani nato, ako to komentujú iní, aj keby išlo o toho „najchýrnejšieho“ čarodeja alebo guru. Taktiež sa nedrž žiadnych astrologických predpovedí!
Študovať a praktizovaťokultizmusmôžeš začať aj prostredníctvom našej stránky. Ide o časom overené metódy. Je napokon jedno, aký druh mágie si vyberieš, pokiaľ to vnútorne rezonuje s tvojim Srdcom – s tvojím vyšším Ja.
Historka o posedlosti
V polovině 80. let 20. století členové jednoho tradičního wiccanského covenu prováděli rituál, během něhož Bohyně hovoří skrze hlavní kněžku.
Namísto toho, aby Bohyni pouze volali mnoha jejími jmény, rozhodli se členového tohoto covenu volat při každém rituálu vzývat určitou bohyni… Afroditu pro lásku, Demeter kvůli léčení Země, a tak podobně. Toho večer volali Athénu, aby jim požehnala projasněnou myslí a vědomostmi. Jak bylo obvyklé pro gardneriánský coven, byli všichni účastníci obřadu oděni v rouše nebeském, tedy nazí, až na jejich posvátné šperky.
Té noci se však přihodilo něco, co neočekávali. Kněžka sebou náhle škubla. Když poté zvedla hlavu, měla v očích záři, jakou u ní předtím ostatní členové covenu nikdy nespatřili. Každému přítomnému muži i ženě po páteři přeběhl mráz. Postava uprostřed kruhu zírala dolů na své tělo, znovu zvedla hlavu a jasným, vážným hlasem se zeptala: „Proč jsem nahá?!“
Pokračovala tím, že všem zúčastněným řekla, jací jsou neschopní blázni, kteří jsou zcela nehodní jejího požehnání. Poté se kněžka zhroutila a pocit božské přítomnosti zmizel, zanechávajíc účastníky ztuhlé a neschopné promluvit. Později někteří obvinili kněžku z úmyslného překažekažení shromáždění za účelem získání pozornosti. Jiní si byli jistí, že onen trestající hlas nepatřil jejich kněžce. Další byli znepokojeni a rozhodli se o Athéně zjistit více než pouhý krátký odstavec, který si o ní pamatovali z hodin ve škole. Zjistili, že Athéna se nikdy neukazovala nahá a bylo by považováno za velikou svatokrádež, kdyby ji tak chtěl někdo zobrazit. Ve skutečnosti byly její sochy pravidelně haleny do nákladných rób a každý rok byly rituálně převlékány do nového pláště.
Podobná situace ve v onom covenu již nikdy neopakovala. Kněžka byla dostatečně traumatizovaná svým posledním zážitkem a nějaký čas odmítala jakékoliv další podobné zážitky. Coven se brzy poté rozpadl z mnoha dalších důvodů.
Tato příhoda se stala legendou mezi tamějšími wiccanskými skupinami a postupně se rozšířila i ke zbytku pohanské komunity. Zdroj
Relativnosť Dobra a Zla
North, Marianne; An Old Cotton Tree at the Ford, Morant’s Bay, Jamaica; Royal Botanic Gardens, Kew; http://www.artuk.org/artworks/an-old-cotton-tree-at-the-ford-morants-bay-jamaica-87689
Raul Canizares v jedné ze svých knih o kubánské santeríi říká, že pojmy dobra a zla v tomto náboženství nejsou absolutní, nýbrž relativní. To, co je pro křesťany se západním způsobem myšlení špatné, je v očích vyznavačů santeríi často prostá nerovnováha životní síly ašé. A zároveň to, co mohou křesťané se západním smýšlením považovat za dobro, bude pro vyznavače santeríi představovat závažný přečin.
Relativnost dobra a zla potvrzuje tato historka:
Jednoho dne jistý římskokatolický kněz v malém latinskoamerickém městečku pokácel strom, jemuž byli místní vyznavači santeríi zvyklí přinášeli obětiny. Kněz se domníval, že pomohl svým sousedům, protože odstranil předmět, který je lákal k uctívání falešných idolů, což je smrtelný hřích. Nicméně místní santerové byli přesvědčeni o tom, že kněz svým jednáním zapříčinil velmi vážnou nerovnováhu.
Jeden santero se na knězův čin ptal orákula, jehož odpovědi naznačovaly, že kněz bude za své jednání velmi vážně potrestán. Ještě té noci dostal kněz srdeční záchvat a zemřel. Křesťané začali obviňovat vyznavače santeríi z jejich příslušnosti k satanistickému kultu používajícímu černou magii k poškozování svatých mužů.
Z křesťanského hlediska kněz pouze naplňoval příkazy své víry. Ovšem z pohledu santeríi pokácením stromu zahubil posvátnou bytost a zároveň schránku posvátné síly ašé. Z duchovního hlediska byl tento čin rovný vraždě. Zdroj
Tento zaujímavý príspevok k praxi a teórii sigílií si určite zaslúži štvrté vydanie. V ňom nájdete niektoré dômyselné vylepšenia praktík a princípov vyvinutých veľkým anglickým mágom Austinom Osmanom Spareom. Táto kniha je v podstate praktická rozširujúca sada k dnes už klasickej sigilizačnej technike, ktorá aj vhodne opakuje originál v prostom jazyku.
S občerstvujúcou prísnosťou nám Sherwin pripomína, že démoni sú veľmi skutočné osobné slepé miesta, ktoré by ašpirujúci magik mohol a mal prekonávať denným režimom odhodlanej magickej a hmotnej aktivity. Z neredukcionistickej stránky ukazuje, ako sa základné techniky mysle – sigilizácia dajú rozvinúť do celých rituálov kompletne aj s očistnými technikami, mantrami a dervišským krútením, aby tak vytvorili dlhšie a mocnejšie ríty. (…)
